Pozemský život vezmeme do vesmíru so sebou
Austrálski vedci z RMIT University dokázali, že niektoré prospešné baktérie by mohli zvládnuť samotnú cestu do vesmíru. Ich experiment so spórami baktérie Bacillus subtilis potvrdil, že aj mikroorganizmy dôležité pre ľudské zdravie vedia prežiť extrémne podmienky, aké zažívajú rakety počas štartu a návratu do atmosféry, píše SPACE.com.
Spóry Bacillus subtilis umiestnili vedci do 3D tlačeného mikrokapsulového držiaka a vyniesli ich na palube sondážnej rakety do výšky približne 260 kilometrov. Počas šesťminútovej fázy beztiaže a následného prudkého zostupu boli vystavené zrýchleniam až 13 g a spomaleniam až 30 g, pričom sa raketa otáčala rýchlosťou viac ako dvesto otáčok za sekundu.
Po návrate na Zem sa ukázalo, že štruktúra spór zostala nepoškodená a baktérie pokračovali v raste rovnako, ako keby nikdy neopustili laboratórium. Podľa profesorky Eleny Ivanovej z RMIT to dokazuje, že mikrobiálne druhy dôležité pre náš imunitný systém, trávenie či krvný obeh dokážu znášať drastické zmeny gravitácie aj zrýchlenia.
Takýto výskum má zásadný význam pre budúcnosť dlhodobých vesmírnych misií. Ľudské telo totiž funguje v symbióze s biliónmi mikroorganizmov, ktoré pomáhajú regulovať trávenie, imunitu aj psychickú rovnováhu. Ak chceme, aby astronauti dokázali prežiť roky mimo Zeme, napríklad pri kolonizácii Marsu, musíme zabezpečiť, aby si tento mikrosvet zdravia vzali so sebou.
Môžu pomôcť s cestovaním k iným planétam
Doteraz sa mikroorganizmy skúmali najmä na Medzinárodnej vesmírnej stanici, kde preukázali schopnosť odolávať vákuu aj kozmickému žiareniu. Tentoraz však išlo o prvý experiment, ktorý testoval ich prežitie počas reálneho letu a to od štartu cez mikrogravitáciu až po návrat. Výsledky poskytujú základ pre vývoj stabilných biologických systémov, ktoré by mohli v budúcnosti zabezpečovať recykláciu odpadu, produkciu kyslíka a potravy či udržiavanie rovnováhy mikrobioty v uzavretých habitatových moduloch.
Štúdia zároveň pomáha pochopiť, ako sa baktérie adaptujú na extrémne podmienky, čo má význam aj pre pozemskú medicínu. Získané poznatky môžu viesť k novým prístupom v boji proti antibiotickej rezistencii a pomôcť pri vývoji antibakteriálnych materiálov odolných voči kolonizácii mikróbmi.
Podľa Ivanovej môžu takéto experimenty poslúžiť aj ako model pre budúce misie zamerané na hľadanie života na iných planétach. Ak rozumieme, ako prežívajú naše vlastné mikróby v prostrediach, ktoré pripomínajú podmienky Marsu alebo mesiacov Jupitera, dokážeme lepšie identifikovať možné formy mimozemského života.
