Nové miesto pre mimozemský život
Otázka, či sme v Mliečnej dráhe sami, dostala ďalší zaujímavý impulz. Astronómom sa podarilo objaviť planétu, ktorá by mohla byť pozoruhodným miestom pre život. Nová exoplanéta s označením GJ 251 c obieha okolo hviezdy vzdialenej len 18 svetelných rokov a podľa všetkého sa nachádza v tzv. obyvateľnej zóne, kde môže na povrchu existovať kvapalná voda, píše UniverseToday.
Planéta bola odhalená v rámci rozsiahlej medzinárodnej spolupráce, ktorej sa významne zúčastnili vedci z Pennsylvánskej štátnej univerzity. Ich výsledky publikoval The Astronomical Journal v štúdii s názvom Discovery of a Nearby Habitable Zone Super-Earth Candidate Amenable to Direct Imaging.
GJ 251 c obieha okolo červeného trpaslíka, teda hviezdy typu M, ktorá je menšia, chladnejšia a dlhšie žijúca než Slnko. Napriek tomu má planéta šancu udržať na povrchu vodu, pretože sa pohybuje v presnej vzdialenosti, kde nie je ani príliš horúco, ani príliš chladno. Svojou veľkosťou a hmotnosťou ide o super-Zem a má asi štyrikrát väčšiu hmotnosť než Zem a pravdepodobne aj kamenné zloženie.
„Hľadáme takéto planéty, pretože práve na nich je najväčšia šanca, že nájdeme život,“ vysvetľuje astronóm Suvrath Mahadevan z Penn State. Dodáva, že rozhodujúca je nielen vzdialenosť od hviezdy, ale aj prítomnosť vhodnej atmosféry, ktorá by umožnila existenciu kvapalnej vody.
Výsledok najcitlivejších observatórií
Objav má dlhú históriu. Hviezda GJ 251 bola pozorovaná už v roku 2019, keď analýzy naznačili existenciu dvoch planét. Po spresnení dát sa ukázalo, že signál jednej z nich bol spôsobený aktivitou samotnej hviezdy. Druhá planéta GJ 251 b sa však potvrdila a práve jej presné merania viedli k objaveniu susednej GJ 251 c.
Vedci pri tom využili dvadsaťročný súbor meraní založený na metóde radiálnej rýchlosti. Táto technika sleduje drobné zmeny v spektre svetla hviezdy, ktoré vznikajú v dôsledku gravitačného „pohojdávania“ hviezdy pod vplyvom obiehajúcich planét. Keď sa hviezda mierne približuje, jej svetlo sa posúva do modrej, keď sa vzďaľuje, posúva sa do červenej časti spektra. Hoci ide o zmeny extrémne malé, moderné spektrografy ich dokážu zachytiť.
Najväčšiu úlohu pri objave zohral Habitable Zone Planet Finder (HPF) – precízny infračervený spektrograf, ktorý vyvinuli vedci z Penn State. Na potvrdenie signálu bol použitý aj prístroj NEID na observatóriu Kitt Peak v Arizone. Kombináciou dát sa podarilo odhaliť nový, výraznejší signál zodpovedajúci planéte s obežnou dobou 54 dní.
Astrofyzik Corey Beard, hlavný autor štúdie, upozorňuje, že ďalším krokom bude priame zobrazenie planéty. Ide o mimoriadne náročnú úlohu, pretože svetlo planét je v porovnaní s ich hviezdami neporovnateľne slabšie. Zatiaľ sa takto podarilo zobraziť len niekoľko obrovských plynných planét, väčšinou veľmi mladých alebo s mimoriadne širokou obežnou dráhou.
V nasledujúcich rokoch by však mohla situáciu zmeniť vesmírna observatórium Nancy Grace Roman Space Telescope, ktorého štart je naplánovaný na rok 2026. Tento teleskop by mal byť schopný zachytiť exoplanéty s až tisíckrát väčším rozlíšením než dnešné zariadenia, a mohol by poskytnúť nové pohľady na planéty podobné Jupiteru.
