Vymyká sa štandardom
Astronómovia využívajúci Vesmírny teleskop Jamesa Webba narazili na prekvapivý objav, ktorý by mohol zmeniť naše chápanie procesov, pri ktorých vznikajú planéty. Okolo mladej hviezdy XUE 10 sa podarilo identifikovať protoplanetárny disk plynu a prachu s veľmi nezvyčajným chemickým zložením, upozorňuje SPACE.com.
Najväčším prekvapením je mimoriadne vysoká koncentrácia oxidu uhličitého v oblasti, kde sa predpokladá vznik kamenných planét podobných Zemi, a naopak, nečakane nízky obsah vody. Zatiaľ čo väčšina známych diskov vnútri ukazuje silné stopy vodnej pary, v tomto prípade je voda takmer nezistiteľná. Tento kontrast je v priamom rozpore s doterajšími modelmi vývoja protoplanetárnych diskov, ktoré rátajú s dominanciou vodnej pary v ich vnútorných oblastiach.
Hviezda XUE 10 sa nachádza približne 5 550 svetelných rokov od Zeme v mohutnej hviezdotvornej oblasti NGC 6357. Táto oblasť je známa silným ultrafialovým žiarením, ktoré pochádza nielen z mladej hviezdy samotnej, ale aj z jej masívnych susedov. Práve takéto extrémne prostredie môže podľa vedcov zásadne meniť chemické reakcie v disku a viesť k netypickému zloženiu plynu a prachu.
Stále nám chýbajú dáta
Proces vzniku planét je vo všeobecnosti vysvetľovaný modelom, v ktorom sa drobné telesá bohaté na vodný ľad postupne presúvajú z chladnejších vonkajších častí disku do vnútorných oblastí. V teplejšom prostredí sa ľad sublimuje a mení na paru, ktorú je možné zachytiť aj pomocou teleskopov. Tento mechanizmus však nevysvetľuje, prečo v disku okolo XUE 10 dominuje oxid uhličitý a voda je takmer neprítomná.
A never-before-seen planet! 🪐
This is Webb’s first discovery of a planet using direct imaging. With a mass similar to Saturn, it’s also the lightest exoplanet yet seen using this technique! https://t.co/ptWcXlFfmW pic.twitter.com/XTGwIqgH8n
— NASA Webb Telescope (@NASAWebb) June 25, 2025
Webbov teleskop navyše odhalil aj ďalší zaujímavý detail. V oxidu uhličitom v disku sa podarilo nájsť obohatenie o izotopy uhlíka a kyslíka, konkrétne uhlík-13 a kyslík-17 a kyslík-18. Tento poznatok môže vrhnúť nové svetlo na to, prečo sa vo fragmentech raného Slnečného systému, napríklad v meteoritoch a kométach, objavujú nezvyčajné izotopové podpisy.
Objav tak poukazuje na to, že chemické prostredie, v ktorom vznikajú planéty, môže byť oveľa rozmanitejšie, než sme si doteraz mysleli. Keďže väčšina hviezd a zrejme aj planét sa formuje práve v takýchto intenzívne žiarených oblastiach, skúmanie týchto procesov je kľúčové na pochopenie rôznorodosti planetárnych atmosfér aj ich potenciálu pre vznik života.
