Jedno z najextrémnejších lietadiel
Experimentálny stroj Skydweller, vychádzajúci zo slávneho lietadla Solar Impulse 2, absolvoval nepretržitý let trvajúci viac než osem dní, no následne ho zničilo extrémne počasie medzi Kubou a Mexikom. Incident znamená definitívny koniec jedného z najikonickejších solárnych lietadiel modernej histórie, upozorňuje ArsTechnica.
Za projektom stojí spoločnosť Skydweller Aero, ktorá odkúpila pôvodné lietadlo Solar Impulse 2 a prestavala ho na bezpilotnú platformu pre vojenské a sledovacie misie. Pôvodný stroj sa medzi rokmi 2015 a 2016 preslávil ako prvé solárne lietadlo, ktoré obletelo Zem bez použitia fosílnych palív. Nová verzia však už neslúžila na demonštráciu ekologického lietania. Americká armáda ju testovala ako potenciálne „takmer večne lietajúce“ prieskumné lietadlo.
Skydweller patrí medzi najextrémnejšie lietadlá, aké kedy vznikli. Konštruktéri použili uhlíkové kompozity a gigantické krídlo s rozpätím približne 72 metrov, teda porovnateľné s dopravným Boeingom 747.
Celý povrch krídel pokrývalo viac než 17-tisíc solárnych článkov, ktoré počas dňa nabíjali batérie a zároveň napájali elektromotory. Práve kombinácia minimálnej hmotnosti, obrovského vztlaku a nepretržitého získavania energie zo Slnka umožnila lietadlu zostať vo vzduchu celé dni bez pristátia.
Na rozdiel od klasických vojenských dronov však Skydweller nelietal vo veľkých výškach ani vysokou rýchlosťou. Ide o stroj kategórie MALE, teda stredná výška a dlhá vytrvalosť. Jeho hlavnou výhodou nie je rýchlosť, ale schopnosť zostať nad sledovanou oblasťou extrémne dlho. Firma deklarovala nosnosť približne 363 kilogramov, čo stačí na radary, elektrooptické senzory, infračervené kamery či komunikačné vybavenie.
Posledná misia odštartovala 26. apríla z letiska Stennis v americkom štáte Mississippi. Dron následne zamieril k oblasti pri Key West na Floride, kde americké námorníctvo organizovalo cvičenie FLEX 2026. Počas neho armáda testovala využitie umelej inteligencie, bezpilotných systémov a pokročilého prieskumu pri sledovaní pašeráckych plavidiel.
Výhody elektrického dronu pre armádu
Skydweller počas niekoľkých dní nepretržite monitoroval hladinu mora pomocou radarov aj termovíznych senzorov. Okrem toho fungoval ako vzdušný komunikačný uzol prepájajúci lode a vrtuľníky amerického námorníctva.
Armáda zároveň skúšala takzvaný „kill chain“, teda kompletný proces od identifikácie cieľa cez sledovanie až po koordinovaný zásah. Do scenárov zapojili vrtuľníky, menšie komerčné drony aj bojovú loď USS Wichita.
Americké velenie SOUTHCOM pritom v posledných mesiacoch výrazne rozšírilo operácie proti drogovým kartelom v Karibiku a Tichom oceáne. Dlhodobé bezpilotné platformy ako Skydweller armáda vníma ako lacnejšiu alternatívu k veľkým hliadkovacím lietadlám typu P-8 Poseidon. Solárny dron totiž nepotrebuje pravidelné tankovanie a môže zostať vo vzduchu násobne dlhšie než konvenčné stroje.
Po skončení cvičenia 30. apríla pokračoval Skydweller v demonštračných letoch medzi Kubou a mexickým polostrovom Yucatán. Lietadlo následne čakalo južne od Kuby na zlepšenie počasia. Práve tu sa však projekt dostal do problémov.
V noci z 3. na 4. mája zasiahli oblasť mimoriadne silné atmosférické turbulencie. Podľa firmy sa lietadlo stretlo s extrémnymi vertikálnymi prúdmi vzduchu, ktorých intenzita viac než desaťnásobne prekročila bežné hodnoty stúpania a klesania.
Solárne lietadlá sú pritom mimoriadne citlivé na počasie. Majú extrémne dlhé a tenké krídla optimalizované na maximálnu efektivitu, no zároveň disponujú veľmi nízkou rezervou výkonu. Ak silné turbulencie nútia lietadlo neustále meniť výšku, spotreba energie prudko rastie.
Práve nedostatok energetickej rezervy sa stal osudným. Firma tvrdí, že systémy lietadla fungovali správne až do posledných okamihov, no batérie už nedokázali kompenzovať extrémne podmienky. Stroj nakoniec približne o 12:30 slovenského času 4. mája núdzovo pristál na hladine mora severne od mexického Cancúnu. Kompozitná konštrukcia však nemala vztlakové komory, a tak lietadlo po krátkom čase kleslo ku dnu.
Napriek havárii stroj vytvoril nový rekord. Vo vzduchu vydržal osem dní a 14 minút bez pristátia, čo predstavuje najdlhší zaznamenaný let solárneho lietadla v histórii, či už pilotovaného alebo bezpilotného. Prekonal tak aj legendárny výkon švajčiarskeho pilota André Borschberg, ktorý v roku 2015 absolvoval takmer päťdňový sólový let z japonskej Nagoje na Havaj.
