Projekt Trojárová v Malých Karpatoch sa v posledných mesiacoch stal jednou z najsledovanejších tém v oblasti strategických surovín na Slovensku. Kanadská spoločnosť Military Metals Corp. zverejnila prvý moderný odhad zásob antimónu a zlata v lokalite pri Pezinku, pričom podľa firmy môže ísť o najväčšie ložisko antimónu v Európskej únii definované podľa moderných medzinárodných štandardov.
Projekt však zároveň vyvoláva silný odpor samospráv, environmentalistov aj obyvateľov regiónu, ktorí upozorňujú na možné riziká pre prírodu, vodné zdroje a kvalitu života v Malých Karpatoch, píše Bratislavskýkraj.
Nový odhad potvrdil významné zásoby antimónu a zlata
Spoločnosť Military Metals oznámila, že v rámci projektu Trojárová identifikovala ložisko s objemom približne 6,5 milióna ton horniny s priemerným obsahom 1,02 % antimónu a 1,06 gramu zlata na tonu. Celkové odhadované zásoby predstavujú približne 67-tisíc ton antimónu a viac než 222-tisíc uncí zlata.
Odhad vznikol na základe historických geologických údajov, podzemného vzorkovania a nových vrtov realizovaných počas posledných rokov. Geológovia pri príprave modelu analyzovali 53 diamantových vrtov s celkovou dĺžkou viac než 7 kilometrov a desiatky podzemných vzoriek z historických banských diel. Spoločnosť zároveň uvádza, že mineralizácia zostáva otvorená smerom do hĺbky aj pozdĺž ložiska, čo podľa nej vytvára priestor pre ďalšie rozšírenie zásob v budúcnosti.
Podľa vedenia firmy má projekt strategický význam nielen pre Slovensko, ale aj pre Európsku úniu. Antimón totiž patrí medzi kritické suroviny využívané v obrannom priemysle, elektrotechnike, batériových technológiách či pri výrobe špeciálnych zliatin. Európske krajiny sú pritom pri dodávkach tejto suroviny dlhodobo závislé najmä od dovozu z Ázie, predovšetkým z Číny.
Spoločnosť zdôrazňuje, že nový odhad zásob bol pripravený podľa medzinárodne uznávaných štandardov NI 43-101 a metodiky Canadian Institute of Mining, Metallurgy and Petroleum. Na vypracovaní odhadu spolupracovala nezávislá konzultačná spoločnosť SLR Consulting Canada.
Pezinok a obyvatelia regiónu upozorňujú na ekologické riziká
Projekt však od začiatku sprevádzajú výrazné obavy zo strany samospráv aj verejnosti. Mesto Pezinok dlhodobo nesúhlasí s plánovaným geologickým prieskumom ani s potenciálnou budúcou ťažbou v lokalite Trojárová, ktorá zasahuje do územia Malých Karpát.
Podľa vedenia mesta ide o ekologicky mimoriadne citlivú oblasť s významnými zdrojmi podzemnej vody, lesnými porastmi a vinohradníckou krajinou. Samospráva upozorňuje, že prípadná ťažba antimónu by mohla predstavovať riziko pre životné prostredie aj zdravie obyvateľov. Kritici projektu pripomínajú aj historické skúsenosti s banskou činnosťou v regióne a upozorňujú na možné riziká kontaminácie pôdy či podzemných vôd.
Obavy vyvoláva najmä skutočnosť, že antimón sa často prirodzene vyskytuje spolu s ďalšími toxickými prvkami, ako sú arzén alebo ortuť. Práve možné environmentálne dopady patria medzi hlavné argumenty odporcov projektu.
Ministerstvo životného prostredia SR začiatkom roka 2026 informovalo o začatí správneho konania vo veci možného zrušenia prieskumného územia Trojárová. Mesto Pezinok tento krok privítalo a vo svojom stanovisku argumentuje ochranou prírody, vodných zdrojov a verejným záujmom.
Silný odpor verejnosti dokumentuje aj petícia proti geologickému prieskumu a plánovanej ťažbe, ktorú podpísali tisíce obyvateľov regiónu. Samospráva zároveň avizovala ďalšie právne kroky a odborné diskusie s cieľom zabrániť realizácii projektu.
Trojárová otvára diskusiu o budúcnosti strategických surovín v Európe
Prípad Trojárovej zároveň poukazuje na širší problém, ktorému dnes čelí celá Európa. Európska únia sa snaží znižovať závislosť od dovozu kritických surovín zo zahraničia a podporuje rozvoj vlastných zdrojov strategických kovov.
Antimón patrí medzi suroviny, ktoré majú význam nielen pre moderné technológie, ale aj pre obranný priemysel a energetiku.
Na druhej strane však podobné projekty často narážajú na odpor miestnych komunít a environmentálne otázky. Diskusia okolo Trojárovej preto presahuje hranice samotného regiónu a stáva sa súčasťou širšej debaty o tom, ako skĺbiť ekonomické a strategické záujmy štátu s ochranou prírody a kvalitou života obyvateľov.
Definitívne rozhodnutie o budúcnosti projektu zatiaľ nepadlo. Ministerstvo životného prostredia bude v nasledujúcich mesiacoch posudzovať všetky stanoviská, odborné podklady aj verejné pripomienky. Výsledok môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj nielen v prípade Trojárovej, ale aj pri ďalších projektoch zameraných na ťažbu strategických surovín na Slovensku.
