Nový systém odmien pre domácnosti
Regulačný úrad pre sieťové odvetvia (ÚRSO) pripravuje zásadnú inováciu v spôsobe, akým budú slovenské domácnosti platiť za elektrinu a plyn. Namiesto jednotnej ceny za kilowatthodinu plánuje zaviesť pásmové tarify. Tie by mali prísť do platnosti od 1. januára 2026, pričom rozdelia spotrebu energií do niekoľkých cenových zón.
Hovorca úradu Radoslav Igaz uviedol, že model je stále v procese príprav. Jeho úlohou však bude rozdeliť spotrebu elektriny a plynu do viacerých pásiem. Napríklad za prvých 1 000 kWh ročnej spotreby by domácnosti zaplatili nižšiu, zvýhodnenú cenu. V prípade prekročenia tohto stanoveného limitu, bude každá ďalšia kilowatthodina účtovaná vyššou sadzbou.
Motivácia nadovšetko
Hlavným cieľom je spravodlivejšie rozloženie nákladov a nastolenie princípu férovosti. Nie všetci spotrebitelia majú totiž rovnaké návyky. V praxi to znamená, že domácnosti, ktoré spotrebujú menej energie, budú platiť menej. Na druhej strane domácnosti, kde sa spotrebuje väčší obnos elektriny či plynu, si priplatia. Šetriť sa teda rozhodne oplatí, keďže úsporní spotrebitelia budú odmenení nižšou sadzbou.
Podľa predseda ÚRSO Jozefa Holjenčíka má pásmový systém motivovať obyvateľov k šetreniu, teda vypínať nepoužívané spotrebiče či investovať do úspornejších zariadení. Domácnosti si tak budú musieť aktívne rozplánovať spotrebu a nemíňať bezhlavo elektrinu. Úrad očakáva, že táto mechanika prinesie nielen úspory pre domácnosti, ale aj zvýšenie povedomia o efektívnom využívaní energií.
Samozrejme, že niečo málo na tom získa aj samotný štát. Zavedením pásmových taríf by sa totiž mohla znížiť potreba plošných dotácií na energie. „Predpokladám, že sa takto zníži potreba drahých plošných dotácií a bude sa pomáhať cielene iba tým, ktorí to naozaj potrebujú. Skúsenosti z iných európskych krajín ukazujú, že pri správnom nastavení to môže dobre fungovať,“ uviedol Holjenčík.
Na stole sú aj dynamické ceny
Model je navrhnutý tak, aby korešpondoval s modernými technológiami – smart meradlami a digitalizáciou energetiky. Zároveň sa ÚRSO pohráva aj s myšlienkou zaviesť takzvané dynamické ceny, ktoré majú taktiež predpoklady na to, aby ľudí motivovali k úspornejšiemu správaniu.
Úplne uvoľnenie trhu by podľa Holjenčíka narobilo len viac škody ako osohu. Preto chcú uplatniť dynamické ceny, ktoré by sa menili podľa denných trhových cien, pričom sú v súlade s požiadavkami Európskej únie. Avšak úrad by ho najradšej prispôsobil slovenským podmienkam.
Zmena, ktorú ÚRSO avizuje, môže mať viacero pozitívnych dopadov, ako napríklad sociálna spravodlivosť, ekologická osveta, zníženie energetickej spotreby a úspora verejných zdrojov. Najtvrdším orieškom však bude správne nastavenie pásiem tak, aby boli spravodlivé pre všetky typy domácností.
