Ruský prezident Vladimir Putin premenil boj proti starnutiu na jednu z nových štátnych priorít. Kremeľ v posledných rokoch výrazne zvyšuje investície do výskumu technológií, ktoré by mohli predĺžiť ľudský život, zlepšiť regeneráciu organizmu a v budúcnosti dokonca umožniť náhradu poškodených orgánov vypestovaných v laboratóriu. Podľa informácií denníka The Wall Street Journal smerujú do projektu desiatky miliárd dolárov, pričom cieľom je posunúť Rusko medzi svetových lídrov v oblasti biotechnológií a medicíny budúcnosti.
Podľa zahraničných médií má program rozpočet približne 26 miliárd doláro, pričom Kremeľ zároveň tvrdí, že do konca desaťročia by mohol projekt pomôcť zachrániť až 175-tisíc ľudských životov prostredníctvom nových liečebných postupov a pokročilých biotechnológií.
Záujem o dlhovekosť pritom nie je výlučne ruským fenoménom a podobné projekty financujú aj známi technologickí miliardári zo Silicon Valley vrátane Jeffa Bezosa, Sama Altmana či Petra Thiela. V Rusku však získal tento výskum úplne iný rozmer. To, čo je na Západe prevažne doménou súkromných spoločností a startupov, sa v prípade Moskvy stalo súčasťou štátnej stratégie podporovanej najvyššími politickými predstaviteľmi, píše ČT24.
Rusko stavia na biotlač a pestovanie orgánov
Jednou z najambicióznejších oblastí výskumu je takzvaná biotlač, teda využitie 3D tlačiarní na vytváranie živých tkanív. Ruskí vedci tvrdia, že sa im už podarilo vytvoriť niektoré typy ľudských tkanív a ich dlhodobým cieľom je produkcia plnohodnotných orgánov vhodných na transplantáciu. Ak by sa podobný projekt podarilo úspešne realizovať, mohol by zásadne zmeniť fungovanie transplantačnej medicíny a vyriešiť chronický nedostatok darcovských orgánov.
Ruské výskumné tímy taktiež tvrdia, že sa im už podarilo vytvoriť ľudské chrupavkové tkanivo pomocou biotlače a experimentálne vypestovať štítnu žľazu laboratórnej myši. Hoci ide zatiaľ iba o čiastkové úspechy, vedci ich prezentujú ako dôležitý krok smerom k budúcej výrobe plnohodnotných ľudských orgánov.
Paralelne s tým prebieha aj výskum xenotransplantácie, teda pestovania ľudských orgánov v špeciálne vyšľachtených prasatách. Práve tieto zvieratá sú podľa vedcov geneticky najvhodnejšie na vývoj orgánov, ktoré by mohli byť v budúcnosti transplantované ľudským pacientom. Moskva verí, že prvé významné výsledky by mohli prísť už do konca tejto dekády.
Putin v minulosti opakovane hovoril aj o ďalších technológiách predlžovania života vrátane pokročilej genetiky, regeneratívnej medicíny či využívania extrémne nízkych teplôt na spomalenie biologických procesov v organizme. Všetky tieto projekty spája spoločný cieľ, ktorým je predĺženie aktívneho života obyvateľstva a zníženie úmrtnosti spôsobenej civilizačnými ochoreniami.
Mimoriadnu pozornosť vyvoláva skutočnosť, že medzi hlavné tváre projektu patrí aj Maria Voroncovová, dcéra Vladimira Putina a odborníčka na endokrinológiu. Spolu s fyzikom Michailom Kovalčukom patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti ruskej stratégie dlhovekosti. Kovalčuk dlhodobo tvrdí, že budúca medicína umožní ľuďom postupne opravovať alebo dokonca nahrádzať poškodené časti tela.
Vedci upozorňujú na nedostatok dôkazov
Napriek veľkým ambíciám však ruský program čelí aj výraznej kritike. Viacerí odborníci upozorňujú, že množstvo prezentovaných úspechov zatiaľ nebolo dostatočne potvrdených vo významných medzinárodných vedeckých časopisoch. Práve publikovanie výsledkov a ich nezávislé overovanie predstavuje základný pilier modernej vedy.
Skeptici preto tvrdia, že mnohé oznámenia môžu byť zatiaľ skôr víziou budúcnosti než reálne dosiahnutými úspechmi. Podľa nich neexistuje dostatok verejne dostupných dôkazov, ktoré by potvrdzovali, že Rusko je v oblasti technológií dlhovekosti skutočne na prahu zásadného vedeckého prelomu.
Napriek tomu zostáva faktom, že Kremeľ investuje do výskumu proti starnutiu obrovské finančné prostriedky a snaží sa vybudovať vlastný biotechnologický ekosystém. Či sa Rusku podarí splniť ambiciózne plány a posunúť hranice ľudskej dlhovekosti, ukážu až nasledujúce roky.
Celý projekt vzniká aj na pozadí nepriaznivej demografickej situácie v Rusku. Priemerná dĺžka života mužov v krajine dosahuje približne 68 rokov, čo je výrazne menej ako v západnej Európe alebo Spojených štátoch. Práve zlepšenie zdravotného stavu populácie a zníženie úmrtnosti patrí medzi oficiálne deklarované ciele ruskej iniciatívy pre dlhovekosť.
