Americký systém protivzdušnej a protiraketovej obrany Golden Dome môže podľa odhadu amerického Kongresového rozpočtového úradu stáť približne 1,2 bilióna dolárov počas nasledujúcich 20 rokov.
Nová analýza zverejnená 12. mája 2026 ukazuje, že USA plánujú vybudovať najrozsiahlejší obranný štít vo svojej histórii, ktorý má chrániť celé územie krajiny pred balistickými raketami, hypersonickými zbraňami, strelami s plochou dráhou letu aj dronmi, upozorňuje Evan Lerouvillois, obranný analytik pre portál ArmyRecognition.com.
Jeden z najväčších armádnych projektov
Golden Dome predstavuje zásadný posun v americkej stratégii. Washington sa už nechce spoliehať iba na jadrové odstrašenie, ale snaží sa vytvoriť viacvrstvový systém, ktorý dokáže časť útokov fyzicky zastaviť ešte pred dopadom hlavíc na územie USA. V praxi by išlo o kombináciu vesmírnych satelitov, radarových sietí, pozemných základní a raketových systémov rozmiestnených naprieč Spojenými štátmi.
Architektúra systému zahŕňa orbitálne interceptory, satelity na sledovanie rakiet, strategické pozemné interceptory Ground-Based Interceptor a Next-Generation Interceptor, systémy Aegis Ashore, THAAD, Patriot PAC-3 MSE, rakety rodiny SM a nové Glide-Phase Interceptors určené proti hypersonickým cieľom.
Najdrahšou časťou projektu sa paradoxne nestanú samotné rakety, ale vesmírna vrstva obrany. Kongresový rozpočtový úrad počíta s nasadením približne 7 800 satelitov-interceptorov na nízkej obežnej dráhe Zeme. Tieto zariadenia by operovali vo výške asi 300 až 500 kilometrov a ich úlohou by bolo ničiť medzikontinentálne balistické rakety už počas boost fázy letu, teda v prvých troch až piatich minútach po štarte, keď ešte pracujú raketové motory.
Takýto zásah prináša obrovskú výhodu. Ak obrana zničí raketu ešte pred oddelením bojových hlavíc, útočník nestihne vypustiť klamné ciele, manévrujúce bloky ani ďalšie prostriedky na zmätenie obrany. Technologický problém však spočíva v tom, že satelity na nízkej orbite nevisia nehybne nad konkrétnou oblasťou. Aby mali USA vždy dostatok interceptorov v správnej pozícii, musia ich mať na orbite tisíce.
Ďalší problém predstavuje životnosť. Satelity na nízkej obežnej dráhe postupne brzdí zvyšková atmosféra, preto ich treba pravidelne nahrádzať. Odhad preto počíta s tým, že počas 20 rokov bude potrebné vyrobiť a vypustiť približne 30-tisíc orbitálnych interceptorov, aby zostalo aktívnych približne 7 800 kusov.
Strategická pozemná vrstva systému by využívala existujúce základne na Aljaške, najmä Fort Greely, no USA plánujú aj výstavbu ďalších dvoch veľkých lokalít. Každá z nich by obsahovala 60 nových interceptorov NGI uložených v podzemných silách, výkonný radar Long-Range Discrimination Radar a vlastnú lokálnu obranu vrátane systémov THAAD a Patriot.
Práve toto ukazuje, ako veľmi sa zmenilo moderné strategické plánovanie. Američania už nepočítajú iba s tým, že nepriateľ zaútočí medzikontinentálnymi raketami. Predpokladajú aj útoky dronmi, hypersonickými strelami, kybernetickými operáciami či sabotážou radarov a komunikačných uzlov ešte pred hlavným úderom.
Skombinuje sériu špičkových systémov
Veľkú úlohu dostane aj systém Aegis Ashore, ktorý vznikol pôvodne ako pozemná verzia lodného systému Aegis amerického námorníctva. Analýza počíta so štyrmi novými základňami vybavenými radarom SPY-6, vertikálnymi odpaľovacími zariadeniami Mark 41 a raketami SM-3 Block IIA. Každá lokalita by niesla 48 interceptorov SM-3 a jej výstavba by stála takmer 4 miliardy dolárov.
SM-3 Block IIA patrí medzi najvýkonnejšie americké protiraketové strely. Dokáže zasahovať ciele mimo atmosféry a počas testov už úspešne zničila simulovanú medzikontinentálnu balistickú raketu. Jej efektivita však závisí od presného sledovania cieľa, kvality radarových údajov aj trajektórie útoku.
Golden Dome nebude slúžiť iba proti jadrovým raketám. USA chcú vytvoriť komplexnú národnú sieť protivzdušnej obrany rozdelenú do 35 regionálnych sektorov. Každý sektor by obsahoval veliteľské centrum, radar Aegis, desiatky radarov Sentinel, rakety THAAD, Patriot PAC-3 MSE, hypersonické interceptory GPI a rakety SM-6 Block IB.
Práve hypersonické zbrane dnes predstavujú jeden z najväčších problémov modernej obrany. Hypersonické klzné telesá dokážu letieť rýchlosťou vyššou než Mach 5, počas letu manévrujú a často sa nepohybujú po predvídateľnej balistickej trajektórii. Klasické protiraketové systémy preto majú problém vypočítať presný bod zásahu.
USA chcú tento problém riešiť rozsiahlym vesmírnym senzorovým systémom. Golden Dome by využíval 108 satelitov na nízkej orbite a ďalších 27 satelitov na strednej obežnej dráhe. Ich úlohou bude nepretržite sledovať štarty rakiet, hypersonické ciele a poskytovať údaje radarom a interceptorom v reálnom čase.
Práve senzory patria medzi najkritickejšie komponenty celej architektúry. Bez nepretržitého sledovania by ani tisíce interceptorov nevedeli efektívne reagovať. Hypersonické zbrane totiž skracujú čas na rozhodovanie na minimum a velitelia potrebujú kvalitné údaje prakticky okamžite.
Analýza zároveň upozorňuje, že Golden Dome nedokáže úplne zastaviť masívny jadrový útok Ruska alebo Číny. Moskva aj Peking disponujú stovkami až tisíckami hlavíc, klamnými cieľmi, manévrujúcimi blokmi a prostriedkami elektronického boja. Pri rozsiahlej salve by mohli obranu zahltiť množstvom cieľov.
Prínos systému preto spočíva skôr v ochrane proti menším alebo obmedzeným útokom. Washington chce znížiť efektivitu jadrového vydierania zo strany regionálnych mocností a získať viac možností počas krízových situácií. Golden Dome má zároveň chrániť kritickú infraštruktúru, veliteľské centrá a priemyselné uzly.
Projekt vytvorí obrovský tlak aj na americký obranný priemysel. Americké Vesmírne sily už rozdelili kontrakty v hodnote približne 3,2 miliardy dolárov medzi 12 spoločností, ktoré pracujú na vesmírnych interceptoroch. O hlavné zákazky sa budú uchádzať firmy ako Lockheed Martin, Northrop Grumman, RTX, Boeing či SpaceX.
