Na prvý pohľad pôsobia ako bežné stránky so správami, príbehmi či celebritnými novinkami. V skutočnosti však ide o rozsiahlu sieť profilov, ktorých cieľom nie je informovať, ale zarábať na emóciách, klikoch a reklame. Analytici z projektu Hoaxy a podvody upozornili na desiatky facebookových stránok, ktoré sú podľa zistení prepojené na zahraničné firmy, pričom stopy vedú až do Vietnamu či Arménska.
Tieto stránky často publikujú obsah postavený na šoku, strachu alebo súcite, pričom sa na nich objavujú vymyslené príbehy o chorých deťoch, emotívne fotografie generované umelou inteligenciou či bizarné tvrdenia o slovenských politikoch. Nejde pritom o klasickú politickú propagandu a hlavným cieľom je podľa analytikov vytváranie návštevnosti a príjmov z reklamy.
Továrne na obsah fungujú ako biznis
Jednou z firiem, na ktorú analytici narazili, je vietnamská spoločnosť BEEUP, ktorá sa podľa vlastných údajov stará o viac ako 1 600 facebookových stránok s miliónmi sledovateľov po celom svete. Obsah je publikovaný vo viacerých jazykoch vrátane slovenčiny a smeruje používateľov na anonymné webové stránky plné reklám.
Mechanizmus fungovania týchto stránok je pritom pomerne jednoduchý, no mimoriadne efektívny. Facebookové profily publikujú silne emotívne alebo šokujúce príspevky, ktoré sú zámerne vytvorené tak, aby vyvolávali čo najviac reakcií, komentárov a zdieľaní.
Používateľ po kliknutí na príspevok následne smeruje na externé webové stránky zaplnené agresívnou reklamou, prekopírovaným obsahom a ďalšími senzáciechtivými titulkami. Celý systém je postavený na jedinom princípe – čím vyššia návštevnosť a viac kliknutí stránky získajú, tým väčší zisk generujú z reklamných systémov. Internetová kanalizácia modernej doby. Technologicky primitívne, psychologicky prekvapivo účinné.
Analytici upozorňujú, že mnohé texty nesú znaky obsahu vytvoreného pomocou umelej inteligencie. Často ide o schematické príbehy bez overiteľných faktov, ktoré sú upravené tak, aby vyvolávali čo najsilnejšie emócie. V praxi tak vzniká lacný obsah produkovaný vo veľkom množstve, bez akejkoľvek redakčnej kontroly.
Zameriavajú sa najmä na starších ľudí
Zistenia ukazujú, že prevádzkovatelia týchto stránok cielia najmä na vekovú skupinu 50 až 65+ rokov, pričom reklamy propagujúce obsah boli podľa verejne dostupných údajov nastavené práve na starších používateľov Facebooku.
Typickým príkladom bola stránka Marta Kwiatkowska Raport, ktorá sa navonok prezentovala ako slovenský informačný profil. V skutočnosti však išlo o stránku spravovanú zo zahraničia, ktorá publikovala silne emotívny obsah a presmerovávala ľudí na anonymné weby s reklamou.
Podľa analytikov je problémom aj to, že tieto stránky často menia názvy, administrátorov aj tematické zameranie. Pôvodne neškodný profil sa tak môže v krátkom čase zmeniť na manipulatívny kanál šíriaci falošný alebo prehnaný obsah.
Nejde o politiku, ale o peniaze
Hoci sa na podobných stránkach objavujú aj politické témy či falošné fotografie známych osobností, analytici zatiaľ nenašli dôkazy o priamom napojení na slovenské politické strany alebo štátne propagandistické operácie.
Obsah je často chaotický, mieša bulvár, celebrity, tragické príbehy aj politické škandály. Práve to naznačuje, že hlavným cieľom nie je ideológia, ale speňaženie pozornosti používateľov.
Odborníci však upozorňujú, že takéto siete predstavujú dlhodobý problém. Postupne totiž znižujú dôveru v kvalitné médiá, zahlcujú sociálne siete manipulatívnym obsahom a vytvárajú prostredie, v ktorom sa čoraz ťažšie odlišujú dôveryhodné informácie od lacných internetových podvodov. Ľudská pozornosť sa totiž stala obchodným artiklom. A internet opäť ukazuje, že najvýnosnejší biznis býva často postavený na najlacnejších emóciách.
