Rusko začalo počas leta vo väčšej miere nasadzovať nový typ prúdovo poháňaného dronu Geran-5, ktorý ukrajinskej protivzdušnej obrane spôsobuje podstatne väčšie problémy než staršie vrtuľové verzie. Nové stroje sú rýchlejšie, dokážu lietať vo väčšej výške a disponujú aj technológiami, ktoré zvyšujú ich odolnosť voči rušeniu. Podľa ukrajinského letectva sa pritom podarí zachytiť iba približne 60 % útokov Geran-5, zatiaľ čo pri iných typoch dronov dosahuje úspešnosť protivzdušnej obrany približne 95 %. O téme informuje The Conversation.
Geran-5 sa od starších ruských dronov už na prvý pohľad líši valcovitým trup a rovnými krídlami vďaka čomu sa svojím tvarom viac podobá na riadenú strelu než na klasický bezpilotný droh. Podľa ruských údajov má mať dosah až približne 1 000 kilometrov, maximálnu prevádzkovú výšku okolo 6 kilometrov a rýchlosť približne 600 km/h.
Práve kombinácia týchto vlastností vytvára pre ukrajinskú obranu nový problém. Staršie Gerany, respektíve ruské verzie iránskych dronov Shahed-136, využívajú vrtuľový pohon a sú preto podstatne pomalšie. Nový Geran-5 sa pohybuje výrazne rýchlejšie, dokáže operovať vo väčšej výške a a navyše je vybavený technológiami určenými na odolávanie elektronickému rušeniu.
Lietajú vyššie a oveľa rýchlejšie
Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že kým staršie Geran-1 a Geran-2 vychádzali z koncepcie pomalého vrtuľového dronu, ktorý bolo možné vyrábať vo veľkých množstvách a posielať na veľké vzdialenosti, novšie modely sa stále viac približujú vlastnosťami klasickým riadeným strelám.
Prvý prúdovo poháňaný Geran-3 sa objavil už v roku 2025 a jeho maximálna rýchlosť dosahovala približne 330 km/h, pričom jeho dosah bol okolo 600 kilometrov. Neskôr sa objavil Geran-4 s rýchlosťou približne 500 km/h a dosahom 850 kilometrov. Geran-5 teraz túto koncepciu posúva ešte ďalej.
Ukrajinské letectvo preto muselo po jeho nasadení výrazne zmeniť spôsob obrany. Jeho hovorca, plukovník Jurij Ihnat, uviedol, že Ukrajina je od začiatku nasadenia Geran-5 nútená k „veľmi intenzívnemu používaniu“ stíhacích lietadiel, ktorých piloti tieto drony priamo zostreľujú.
Zdá sa však, že problémom nie je aj rýchlosť ale aj fakt, že nové drony dokážu využívať strojové videnie prepojené s digitálnou mapou terénu, čo im umožňuje samostatne identifikovať a vyberať ciele. Ide tak o ďalší posun od jednoduchého diaľkovo riadeného dronu k systému, ktorý dokáže počas letu vykonávať časť rozhodovania autonómne.
Kyjev potrebuje novú obranu
Ukrajina preto potrebuje prostriedky, ktoré dokážu reagovať na ciele letiace podstatne vyššou rýchlosťou a zároveň vo väčšej výške, než na aké bola jej protivzdušná obrana zvyknutá pri starších vrtuľových Geranoch. Práve rýchlosť nových prúdových verzií totiž výrazne skracuje čas, ktorý majú obranné systémy na ich odhalenie, vyhodnotenie trajektórie a samotný zásah, pričom ďalšou komplikáciou je ich schopnosť odolávať elektronickému rušeniu, ktoré bolo pri starších typoch jedným z nástrojov používaných na narúšanie ich navigácie.
Zástupca ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj preto už v auguste upozornil, že Ukrajina potrebuje nové stíhacie rakety s „príslušnou rýchlosťou“, ktoré by dokázali najnovšie prúdové Gerany zachytiť.
Problémom však nie je iba samotná dostupnosť vhodnej rakety, ale aj otázka, či ich bude možné nasadiť v dostatočnom množstve, pretože Rusko môže svoje drony vyrábať vo veľkých počtoch a používať ich v kombinovaných útokoch spolu s ďalšími typmi dronov a rakiet.
Ukrajinská obrana sa tak dostáva do situácie, v ktorej musí reagovať nielen na jednotlivé technické parametre nových dronov, ale na celý spôsob, akým Rusko letecké útoky vedie. Počet, vyššia rýchlosť, väčšia operačná výška a odolnosť voči rušeniu totiž vytvárajú kombináciu, ktorá môže postupne znižovať účinnosť doterajších spôsobov obrany a zároveň zvyšovať nároky na stíhacie lietadlá aj pozemné protivzdušné systémy.
