Falcon 9 nekontrolovane dopadne na Mesiac
Mesiac už čo nevidieť zasiahne objekt vytvorený človekom. Nepôjde pritom o plánovanú misiu ani riadený experiment, ale o druhý stupeň rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Ten po viac ako roku od štartu ukončí svoju púť nárazom do mesačného povrchu. Hoci je kolízia neúmyselná, vedci ju považujú za mimoriadne cennú príležitosť získať nové poznatky o správaní materiálu pri dopade na Mesiac aj o rizikách, ktoré predstavuje vesmírny odpad.
K nárazu by malo dôjsť v stredu 5. augusta 2026 približne o 8:35 SELČ v oblasti neďaleko krátera Einstein na osvetlenej časti mesačného povrchu. Raketový stupeň bude v okamihu dopadu letieť rýchlosťou približne 2,43 kilometra za sekundu, teda okolo 8 700 kilometrov za hodinu.
Objekt pochádza zo štartu z 15. januára 2025, keď raketa Falcon 9 vyniesla k Mesiacu pristávacie moduly Blue Ghost spoločnosti Firefly Aerospace a japonský Hakuto-R firmy ispace. Po oddelení nákladu však druhý stupeň nezanikol ani sa nevrátil do atmosféry Zeme. Zostal na nestabilnej dráhe, ktorú postupne ovplyvnila gravitácia Mesiaca.
Dráhu objektu dlhodobo sleduje nezávislý astronóm Bill Gray, autor Project Pluto. Práve jeho výpočty ako prvé upozornili na to, že raketový stupeň sa Mesiacu nevyhne.
Náraz vyvrhne materiál až do výšky 100 kilometrov
Vedci očakávajú, že náraz vytvorí nový kráter s priemerom približne 27 metrov a z povrchu vyvrhne veľké množstvo mesačného prachu a hornín. Ako píše Space.com, oblak vyvrhnutého materiálu by mohol siahať až do výšky okolo 100 kilometrov a rozšíriť sa na stovky kilometrov od miesta dopadu. Práve tento oblak bude pre vedcov oveľa zaujímavejší než samotný záblesk pri náraze. Jeho správanie môže totiž prezradiť viac o zložení mesačného povrchu aj o fyzikálnych procesoch, ktoré sprevádzajú podobné kolízie.
Neobvyklá je aj poloha dopadu. K zrážke dôjde na osvetlenej časti Mesiaca, čo sa pri umelých objektoch ešte nepodarilo pozorovať v reálnom čase. Ak budú podmienky priaznivé a predpovede sa naplnia, prachový oblak by mohli zaznamenať veľké pozemské teleskopy aj niektoré observatóriá vo vesmíre. Voľným okom však udalosť pravdepodobne neuvidíte.
Na pozorovanie sa pripravujú aj kozmické sondy. NASA plánuje využiť sondu Lunar Reconnaissance Orbiter na snímkovanie oblasti pred dopadom aj po ňom, aby bolo možné presne určiť vzniknutý kráter a porovnať zmeny na povrchu. Zapojiť by sa mala aj juhokórejská sonda Danuri.
