Takéto rušenie GPS tu ešte nebolo
Satelitná navigácia patrí medzi technológie, bez ktorých si moderný svet už len ťažko dokážeme predstaviť. Navigácia v automobiloch, letecká doprava, logistika, poľnohospodárstvo či synchronizácia telekomunikačných a energetických sietí sú dnes vo veľkej miere závislé od presných údajov systému GPS a ďalších globálnych navigačných systémov. Najnovšie merania však ukazujú, že spoľahlivosť týchto signálov je v niektorých častiach Európy vážne narušená.
Americká spoločnosť Xona Space Systems zverejnila výsledky pozorovaní svojej experimentálnej družice Pulsar-0, ktorá obieha Zem vo výške približne 500 kilometrov. Práve táto družica počas viac než jedného roka mapovala kvalitu prijímaného GPS signálu. Priniesla pritom vôbec prvý pohľad na rozsah rušenia z perspektívy nízkej obežnej dráhy. Výsledky prekvapili aj samotných vývojárov, ktorí očakávali určité výpadky, no nie takú intenzitu ani geografický rozsah.
Kým nad Severnou Amerikou družica prijímala stabilný GPS signál s úrovňou približne 40 dB-Hz, pri prelete nad Európou a časťou Blízkeho východu dochádzalo na mnohých miestach k dramatickému poklesu. V najviac zasiahnutých oblastiach sila signálu klesala až na približne 10 dB-Hz. To predstavuje viac než desaťnásobné oslabenie oproti bežným podmienkam. Netreba pritom zabúdať, že sa bavíme o výške 500 km nad zemským povrchom. Takéto hodnoty už môžu výrazne ovplyvniť schopnosť prijímačov spoľahlivo určovať polohu.
Rušenie zasiahlo aj samotný vesmír
Mapa vytvorená z dát družice ukazuje rozsiahly pás rušenia siahajúci od západnej Európy cez východnú časť kontinentu až po oblasti Turecka, Iránu a Pakistanu.
Za značnou časťou rušenia podľa odborníkov stoja ruské systémy elektronického boja rozmiestnené najmä v okolí Kaliningradskej oblasti, okupovaného Krymu či priamo na bojisku na Ukrajine. Tieto techniky sa využívajú najmä na ochranu citlivých vojenských objektov pred navádzanými zbraňami či bezpilotnými lietadlami. Vedľajším, a rozhodne nežiadúcim, efektom je však zhoršenie dostupnosti navigácie aj pre civilné lietadlá, lode alebo bežných používateľov.
Významným zistením je aj to, že rušenie sa neobmedzuje iba na zemský povrch. Doteraz sa predpokladalo, že ide hlavne o problém prijímačov nachádzajúcich sa na zemi alebo v lietadlách. Dáta z Pulsar-0 však dokazujú, že intenzita elektromagnetického rušenia je natoľko vysoká, že ho zaznamenáva aj satelit obiehajúci stovky kilometrov nad Zemou. To môže predstavovať problém aj pre ďalšie družice na nízkej obežnej dráhe, ktoré využívajú GPS na určovanie vlastnej polohy, orientácie alebo presnej synchronizácie času.
Od navigácie až po banky
Spoľahlivé určovanie polohy pritom nie je dôležité iba pre navigáciu. Služby označované skratkou PNT (Positioning, Navigation and Timing) zabezpečujú presné časové údaje, od ktorých závisí fungovanie finančných transakcií, mobilných sietí, elektrických rozvodných sústav či internetovej infraštruktúry. Výpadky alebo falšovanie signálu tak môžu mať oveľa širšie dôsledky než len nepresnú navigáciu.
Spoločnosť Xona Space Systems preto vyvíja vlastný navigačný systém Pulsar, ktorý bude pozostávať z približne 300 satelitov na nízkej obežnej dráhe. Oproti tradičným navigačným systémom majú nové družice vysielať signál približne stonásobne silnejší, čo by malo výrazne zvýšiť odolnosť voči rušeniu. Firma uvádza, že účinnosť súčasných rušičiek by sa tým mohla znížiť až o 95 %.
Pulsar-0 zároveň slúži ako taký technologický ukazovateľ. Počas svojho prvého roka na obežnej dráhe absolvoval viacero aktualizácií softvéru a overoval kompatibilitu s existujúcimi systémami GPS. Podľa plánov spoločnosti má ďalších šesť satelitov odštartovať ešte v priebehu októbra 2026. Prvé komerčné služby by mohli byť dostupné začiatkom roka 2027.
