Navigácia v ohrození?
Satelitná navigácia patrí medzi technológie, bez ktorých si moderný svet už prakticky nemožno predstaviť. Využívajú ju lietadlá, lode, automobily, mobilné telefóny, energetické siete aj finančné systémy. Najnovšie vedecké zistenia však naznačujú, že signály systémov GPS a Galileo môžu byť cielene narúšané z vesmíru. Výskumníci totiž identifikovali sériu udalostí, ktoré podľa ich analýz súvisia s ruskými družicami na obežnej dráhe Zeme.
Na odhalení pracoval tím z University of Texas v Austine a Stanford University takmer dva roky. Výsledkom je rozsiahla štúdia ktorá opisuje dovtedy neznámy typ rozsiahleho rušenia globálnych navigačných systémov. Vedci analyzovali údaje zo 165 referenčných staníc medzinárodnej siete International GNSS Service rozmiestnených v Európe, Grónsku a Kanade.
Pri spracovaní dát objavili 75 samostatných udalostí v období rokov 2019 až 2026, počas ktorých na viacerých miestach naraz došlo k výraznému poklesu kvality prijímaného signálu. Ako píše Inside GNSS, pri každej udalosti najmenej na jednej stanici klesol pomer signálu k šumu minimálne o 5 dB. V niektorých prípadoch pritom dosiahol pokles až 10 dB. Takéto hodnoty predstavujú veľmi silné rušenie, ktoré nemožno jednoducho vysvetliť technickou poruchou alebo prirodzenými javmi.
Zaujímavé je, že jednotlivé incidenty boli veľmi krátke. Väčšina z nich trvala menej ako 10 sekúnd, neobjavovali sa v pravidelných intervaloch a prevažovali počas pracovných dní, najčastejšie od utorka do štvrtka. Práve tento časový vzorec patrí medzi argumenty vedcov, ktorí sa domnievajú, že nejde o náhodný jav.
Profesor Todd Humphreys, jeden z autorov výskumu, uvádza, že konzistentnosť pozorovaných udalostí prakticky vylučuje náhodné technické zlyhanie. Podľa jeho slov údaje naznačujú zámernú aktivitu.
Stopy vedú k ruským satelitom
Keďže pokles kvality signálu zaznamenali prijímače vzdialené od seba aj tisíce kilometrov, vedci vylúčili možnosť, že by rušenie spôsobovali pozemné vysielače. Podrobné analýzy ukázali, že zdroj sa musel nachádzať vo výške najmenej 1 200 kilometrov, pretože žiadny pozemný ani letecký systém by nedokázal súčasne zasiahnuť takú rozsiahlu oblasť.
Rušenie sa týka predovšetkým frekvencie GPS L1. Tá pracuje na stredovej frekvencii 1575,42 MHz a patrí medzi najpoužívanejšie navigačné pásma na svete. Samotný rušiaci signál bol zaznamenaný približne na frekvencii 1577,5 MHz, teda asi 2 MHz nad touto hodnotou. Na základe sledovania časových rozdielov príchodu signálu, ktoré boli zaznamenané 11. februára 2026 v Amsterdame a Trondheime, sa vedcom podarilo vytvoriť presný priestorový model zdroja rušenia a s vysokou pravdepodobnosťou identifikovať jeho pôvodcu.
Nameraným údajom najlepšie zodpovedala obežná dráha ruskej družice Kosmos 2546, ktorá je súčasťou systému včasného varovania pred balistickými raketami EKS. Satelity tejto konštelácie sa pohybujú po vysoko eliptických obežných dráhach, vďaka čomu dokážu dlhší čas pokrývať rozsiahle oblasti severnej pologule.
Vedci zároveň zistili, že počas každého zaznamenaného prípadu rušenia sa nad horizontom všetkých meracích staníc nachádzala minimálne jedna z týchto družíc. Podozrenie navyše posilňuje aj časová zhoda. Prvé prípady rušenia boli totiž zaznamenané v októbri 2019, teda približne mesiac po vypustení prvej družice tejto generácie. Podobným spôsobom sa ovplyvňovali nielen signály európskeho systému Galileo, ale aj čínskeho BeiDou.
Najväčšou obavou nie je samotných niekoľko sekúnd rušenia, ale schopnosť vytvoriť veľmi rozsiahlu oblasť ovplyvnenia. Ak by sa výkon vysielačov zvýšil alebo sa upravila použitá frekvencia, teoreticky by bolo možné znemožniť príjem navigačných signálov na území veľkosti celého kontinentu. A to bol riadny problém nielen pre bežných ľudí, ale aj pre letectvo, vojsko, logistiku či synchronizáciu telekomunikačných a energetických sietí.
