Klesajúca dôvera a čoraz horšie hospodárenie
Štát míňa miliardy, no odpovede na základné otázky stále nemá. Rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú každodenný život, často vznikajú bez pevného dátového základu. Najnovšie zistenia ukazujú, že problém nie je len v jednotlivých zlyhaniach, ale v samotnom systéme, ktorý si dlhodobo nevie poradiť s vlastnými informáciami, upozorňuje portál TERAZ.sk
Na vážne nedostatky upozornil Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej správe za rok 2025, ktorú predložil parlamentu. Podľa kontrolórov Slovensko trpí absenciou strategického riadenia postaveného na dátach, ktoré štát systematicky nezbiera ani nevyhodnocuje. Výsledkom je prostredie plné neprepojených databáz a nesúrodých systémov, ktoré brzdia efektívne fungovanie verejnej správy.
Kontrola odhalila takmer 880 porušení a nedostatkov naprieč viac než 180 inštitúciami. Nejde pritom o ojedinelé chyby. Ide o dlhodobý trend, ktorý sa prejavuje aj v raste verejných výdavkov. Tie sa od roku 2015 takmer zdvojnásobili a dosiahli úroveň blízku 67 miliardám eur.
Počet zamestnancov vo verejnom sektore za rovnaké obdobie vzrástol o viac než 36 tisíc. Napriek tomu štát nedokáže preukázať, že tieto zdroje využíva efektívnejšie.
Hromady neprepojených dát
Digitalizácia mala tento stav zmeniť. Slovensko investovalo do informatizácie miliardy eur z európskych aj domácich zdrojov. Očakávané zlepšenie sa však nedostavilo. Podľa kontrolórov pretrváva slabé strategické riadenie, ktoré sprevádza tolerancia nezodpovednosti bez reálnych dôsledkov. Tento prístup postupne prehlbuje úpadok v kľúčových oblastiach a NKÚ správe vyhlásil, že sa Slovensko takýmto tempom stáva dátovým smetiskom.
Nedostatok dát sa naplno prejavuje v sektoroch, ktoré majú priamy dopad na kvalitu života. Štát nevie presne vyhodnotiť efektívnosť výdavkov v zdravotníctve, kde každoročne smeruje viac ako desať miliárd eur. Rovnako chýba jasný obraz o tom, či energopomoc v hodnote presahujúcej štyri miliardy eur pomohla tým, ktorí ju skutočne potrebovali. Bez dát sa nedá objektívne posúdiť ani efektivita sociálnych dávok či investícií do infraštruktúry.
Problém sa prenáša aj do oblasti verejných financií. Štát nedokáže spätne vyhodnotiť účinnosť konsolidačných opatrení v hodnote približne 7,5 miliardy eur. Nie je jasné, či tieto kroky skutočne prispeli k znižovaniu dlhu, aký mali dopad na ekonomiku alebo ako ovplyvnili zraniteľné skupiny obyvateľstva.
