Počítačová myš je tu už šesť desaťročí a hoci prešla technologickým vývojom od prvých trackballov až po dnešné bezdrôtové verzie, jej základný tvar sa takmer nezmenil. A práve to je problém ktorý sa dnes ukazuje čoraz naliehavejšie.
Milióny používateľov trpia chronickými bolesťami zápästia, predlaktia či ramien. Zdravotníci tieto ťažkosti označujú ako zranenia z opakovaného namáhania (RSI) a ich počet rastie najmä u mladých ľudí a hráčov. Vedci preto tvrdia že je čas na zásadnú zmenu. Tou by sa mohli stať nové prototypy s názvami Fleximouse a A frame myš, uvádza LiveScience.
Keď tradičný dizajn škodí
Hlavný problém klasických myší je podľa výskumníkov neustále zdvíhanie zariadenia. Ak chce používateľ dostať kurzor do rohu obrazovky, musí myš niekoľkokrát za hodinu zdvihnúť a posunúť. Tento pohyb sa opakuje aj niekoľko stoviek krát za hodinu a spôsobuje výrazné zaťaženie zápästia aj predlaktia.
Navyše väčšina myší je stále vyrábaná z tvrdého plastu. Je to lacné a jednoduché na výrobu, no pre ľudskú ruku neprirodzené. Zaujímavé je, že iné nástroje ako kladivá alebo skrutkovače už v 70. rokoch prešli na mäkké úchopy zo silikónu alebo gumy, aby sa znížilo riziko úrazov a zlepšil komfort. Myši však pri tomto trende zaostali.
Na to upozorňuje aj tím z Nazarbajevovej univerzity v Kazachstane vedený profesorom Josem Berengueresom, ktorý spolupracoval s Tonym Yu z Univerzity v Melbourne. V spoločnej štúdii publikovanej v prestížnom časopise ACM Interactions predstavili dva prototypy, ktoré sa zásadne odlišujú od klasiky, píše TechXplore
Fleximouse má pružné telo zo sieťoviny. Neposúva sa po stole ako bežná myš, ale reaguje na stláčanie a zmenu úchopu. Umožňuje tak ovládať kurzor bez toho, aby bolo nutné zdvíhať zápästie.
A frame myš, vytvorená v spolupráci s Melbourne School of Design, stojí zvislo ako malý stojan. Ruka sa pri jej používaní nachádza v prirodzenejšej polohe. To zabraňuje kríženiu kostí predlaktia (radius a ulna), ktoré pri plochom úchope spôsobuje tlak na šľachy a nervy. Výhodou je aj to, že má menej pohyblivých častí, a teda nižšiu náchylnosť na opotrebenie a aj lacnejšiu výrobu.
Testovanie ukázalo prekvapivé výsledky
Prototypy otestovalo 28 študentov na Kráľovskom technologickom inštitúte vo Švédsku. Väčšina z nich boli hráči, prípadne ľudia, ktorí trávia celé hodiny za počítačom. Jedenásť účastníkov uviedlo chronické nepohodlie a štyria mali klinicky potvrdené RSI.
Výsledky testov boli povzbudivé. Oba prototypy dokázali výrazne znížiť potrebu zdvíhania myši počas používania, čo je podľa odborníkov kľúčový faktor dlhodobého preťažovania zápästia.
Reakcie používateľov sa však líšili. Fleximouse mnohí opisovali ako hravú a intuitívnu, oceňovali že ruka sa pri nej pohybuje prirodzenejšie. Niektorým však chýbali známe funkcie, najmä rolovacie koliesko. A frame myš zasa ukázala že univerzálny tvar nie je riešením pre každého. Už rozdiel jediného centimetra vo veľkosti ruky dokázal rozhodnúť o tom, či bola myš pohodlná alebo nepraktická.
Personalizácia ako logický smer
Výskum tak odhalil zásadnú pravdu. Ergonomická myš musí byť prispôsobená ruke používateľa. Tak ako existujú rôzne veľkosti topánok alebo rukavíc, aj myši by mali ponúkať viaceré varianty. Vďaka 3D tlači, mäkkým materiálom a flexibilnej elektronike je to dnes technologicky možné.
Autori štúdie tvrdia že prispôsobenie myší by mohlo znamenať zniženie zdravotných ťažkostí, nižšie náklady na liečbu RSI a vyššiu produktivitu. Navyše, personalizované zariadenia môžu zlepšiť aj používateľský komfort.
