Čo je polárny vír a prečo je dôležitý pre zimné počasie?
Slabý polárny vír v zime 2025/2026 je čoraz pravdepodobnejší, tvrdia odborníci na atmosférické vedy. Podľa najnovších klimatologických údajov zverejnených portálom severe-weather, sa v nasledujúcich mesiacoch môžu vytvoriť podmienky, ktoré spôsobia narušenie stratosférickej cirkulácie nad Arktídou. Takýto vývoj často vedie k náhlym vlnám arktického chladu v Európe a Severnej Amerike. Kým minulá zima bola relatívne mierna, aktuálne výpočty naznačujú, že nadchádzajúca sezóna môže priniesť prudké ochladenia, rekordné sneženie a blokovanie tryskového prúdenia.
Polárny vír je rozsiahly systém nízkeho tlaku, ktorý sa v zimných mesiacoch vytvára nad Arktídou vo vyšších vrstvách atmosféry, predovšetkým v stratosfére. Vo svojom stabilnom stave rotuje v smere hodinových ručičiek (na severnej pologuli) a udržiava studený vzduch uzavretý v polárnych oblastiach. Ak je silný, bráni prenikaniu arktického chladu do miernych zemepisných šírok. V prípade, že dôjde k jeho oslabeniu alebo rozpadu, najčastejšie v dôsledku náhleho stratosférického otepľovania (Sudden Stratospheric Warming), môže dôjsť k destabilizácii cirkulácie a k prúdeniu studeného vzduchu do Európy či Severnej Ameriky.
Tri globálne faktory naznačujú, že vír v zime zoslabne
Slabý polárny vír v zime 2025/2026 je dôsledkom kombinácie troch kľúčových klimatických javov. Prvým z nich je prechod rovníkového Pacifiku do fázy La Niña, čo je stav, keď sa povrchové vody Tichého oceánu ochladzujú. La Niña zvyšuje pravdepodobnosť výskytu stratosférického otepľovania, ktoré narúša polárny vír
Druhým faktorom je kvázi-dvojročná oscilácia (QBO). Ide o cyklické zmeny smeru vetra vo výškach okolo 20 až 30 kilometrov nad rovníkom. Aktuálne sa nachádzame vo východnej fáze QBO, ktorá podporuje prienik planetárnych vĺn do stratosféry, čo môže oslabiť stabilitu víru.
Tretím faktorom je aktuálny nízky rozsah morského ľadu v Barentsovom a Karskom mori. Tieto oblasti majú kľúčový vplyv na atmosférickú cirkuláciu v arktickom regióne. Výskumy ukazujú, že nedostatok ľadu v týchto oblastiach súvisí s vyšším výskytom blokujúcich tlakových výší, ktoré narúšajú vír v spodnej a strednej stratosfére.
Náhle stratosférické otepľovanie a kolaps víru
Ak dôjde ku kolapsu polárneho víru, tlak nad Arktídou prudko vzrastie, čo môže spôsobiť rozdelenie víru na dve časti a presun chladného arktického vzduchu smerom na juh. Takýto vývoj môže vyvolať výrazné ochladenia na území Európy a Severnej Ameriky, najmä počas januára a februára. Štatistické analýzy potvrdzujú, že po náhlom stratosférickom otepľovaní klesá teplota na severnej pologuli v priebehu 10 až 30 dní, pričom zároveň stúpa pravdepodobnosť výdatného sneženia.
Dopady pre Európu a Slovensko
V prípade oslabeného polárneho víru môže byť zima 2025/2026 na Slovensku chladnejšia a s bohatším výskytom snehu, najmä ak sa vytvorí tlaková výš nad Grónskom alebo Severným Atlantikom. Tieto blokujúce vzory by mohli spôsobiť západné obtekanie chladného vzduchu z Arktídy cez Škandináviu smerom na juhovýchod. Súčasne je však potrebné dodať, že každý prípad stratosférickej poruchy je jedinečný a jeho dôsledky závisia od načasovania a interakcie s regionálnymi cirkulačnými vzormi.
Modely ako ECMWF alebo CFSv2 v súčasnosti simulujú zvýšené geopotenciálne výšky nad polárnymi oblasťami počas skorých zimných mesiacov, čo je typické pre oslabený vír. Takýto vývoj je často predzvesťou narušenia tryskového prúdenia a následného vpádu chladného vzduchu do miernych zemepisných šírok.
Hoci sa predpovede ešte budú spresňovať, kombinácia fázy La Niña, východnej QBO a nízkeho rozsahu ľadu v Arktíde predstavuje významný signál pre možný výskyt narušeného polárneho víru. Z pohľadu dlhodobého vývoja klímy a sezónneho plánovania ide o riziko, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť.
