Vesmírny odpad vzniká prevažne ako dôsledok ľudskej snahy o skúmanie vesmíru. Tvoria ho napríklad poškodené časti rakiet a satelity, či iné vesmírne objekty, ktoré stratili kontakt so Zemou a ich bezpečný návrat bol tým pádom znemožnený. Aj v tomto momente sa na obežnej dráhe Zeme nachádza približne 13 486 ton takéhoto odpadu. Pre porovnanie, Eiffelova veža má hmotnosť 10 100 ton.
Veľká väčšina týchto objektov, približne 100 miliónov, má veľkosť menej ako 1 mm. Počet objektov s veľkosťou od 1 do 10 cm sa odhaduje na približne 500 000 a len niečo okolo 36 000 objektov má veľkosť viac ako 10 cm. Podľa najnovších informácií to vyzerá, že sa na Zem čoskoro chystá objekt s priemerom 1 m a hmotnosťou takmer 500 kg. Jedná sa o kapsulu z nepodarenej sovietskej vesmírnej misie.
Kosmos 482 sa po 53 rokoch vracia na Zem
Počas obdobia Studenej vojny v roku 1972 vyslal do vesmíru Sovietsky zväz vesmírnu loď Kosmos 482. Bola súčasťou programu Venera, ktorý fungoval v rokoch 1961 – 1984 a jeho cieľom bolo získať informácie o planéte Venuša. Kosmos 482 bol v poradí osemnástym pokusom o pristátie a získanie informácii o druhej planéte slnečnej sústavy. Štart sa uskutočnil 31. marca 1972. Vesmírna sonda sa však z dôvodu poruchy nikdy nedostala z obežnej dráhy Zeme.
Po štarte sa rozdelila na štyri časti. Dve z nich ostali v nižšej časti obežnej dráhy a dopadli späť na Zem v priebehu 48 hodín. Zvyšné časti, ktoré sa dostali ďalej však klesali omnoho pomalšie. Objekty, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 400 km, sa môžu na Zem vrátiť už za obdobie približne 10 rokov, objetkom vzdialeným 1 000 km to môže trvať aj 1 000 rokov. Najnovšie výpočty naznačujú, že zvyšné dve časti Kosmos 482 sa na Zem chystajú 9-10. mája 2025.
Kedy sa tak stane a máme sa čoho báť?
Podľa odhadov by mali zvyšky lode Kosmos 482 padnúť niekde medzi 52 severnou a 52 južnou zemepisnou šírkou. Táto oblasť pokrýva v podstate najobývanejšie časti sveta. Ak teda zoberiem do úvahy fakt, že sa jedná o objekt s priemerom 1 m a hmotnosťou takmer 500 kg, ktorý dopadne na Zem rýchlosťou približne 242 km/h, nejedná sa o najlepšiu predpoveď. Súčasťou modulu je síce aj bezpečnostný padák, no po toľkých rokoch je jeho funkčnosť otázna.
Holandský vedec Marco Langbroek to však až tak čierno nevidí. Je pravdepodobné, že po pol storočí na obežnej dráhe sa poškodil aj tepelný štít. Model tak pri páde na Zem možno jednoducho zhorí už v atmosfére.
Ak by sa tak aj nestalo, väčšinu našej planéty tvorí voda. Je teda šanca, že zvyšky Kosmos 482 skončia v niektorom z oceánov. Pokiaľ by na Zem predsa len dopadol, šanca, že zasiahne niekoho alebo niečo, je malá. „Je väčšie riziko, že vás počas života zasiahne blesk,“ povedal Langbroek.
