5G ako zdroj obáv aj vedeckého skúmania
Rozširovanie 5G sietí v Európe už nie je len technologickou otázkou, ale aj spoločenskou témou, ktorá vyvoláva emócie, obavy a množstvo diskusií o možných zdravotných rizikách. Európska únia sa preto rozhodla reagovať na rastúcu nedôveru verejnosti rozsiahlymi vedeckými testami. Ich cieľom je zistiť, či majú moderné mobilné siete piatej generácie reálny negatívny vplyv na ľudský organizmus.
Najnovšie výsledky týchto výskumov prinášajú dôležité zistenia, ktoré stoja na reálnych dátach a nie na špekuláciách, obavách či domnienkach. Jedným z hlavných európskych projektov je výskumný program GOLIAT. Ten je financovaný z prostriedkov EÚ a zapojených je doň cez dvadsať vedeckých inštitúcií z viacerých kútov sveta.
Cieľom projektu je detailne analyzovať vystavenie ľudí elektromagnetickému žiareniu zo zdrojov 5G v každodennom živote. Následne porovnajú namerané hodnoty s medzinárodne stanovenými bezpečnostnými limitmi. Vedci sa zamerali na mestské prostredie, domácnosti, pracoviská aj situácie, keď ľudia aktívne používajú smartfóny. Merania prebiehali pomocou špecializovaných senzorov a expozimetrov, ktoré zaznamenávali úroveň žiarenia v reálnom čase.
Výsledky hovoria jasne
Výsledky ukázali, že vystavenie elektromagnetickému poľu zo sietí 5G je výrazne nižšie, než povoľujú bezpečnostné normy Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením.
Platí to aj v prípadoch, keď používateľ intenzívne pracuje s mobilným telefónom alebo sa nachádza v oblasti s hustou sieťou vysielačov. Vedci zdôrazňujú, že nové 5G technológie fungujú efektívnejšie než staršie siete. To v praxi znamená, že zariadenia často vysielajú s nižším výkonom než pri 4G. Okrem terénnych meraní prebehli aj kontrolované laboratórne testy na dobrovoľníkoch.
Vo francúzskom Národnom inštitúte pre priemyselné prostredie a riziká (INERIS) vystavili 31 účastníkov signálu 5G na frekvencii 3,5 GHz počas 26 minút. Výskumníci pritom sledovali ich srdcovú činnosť, telesnú teplotu, mozgovú aktivitu aj úroveň stresu. Ani v jednom z týchto ukazovateľov sa neobjavili štatisticky významné zmeny, ktoré by naznačovali okamžitý negatívny vplyv 5G signálu na zdravie. Podľa vedcov ide o dôležitý dôkaz, že obavy z akútneho poškodenia organizmu nie sú podložené dátami.
Člen vedeckého tímu Brahim Selmaoui sa k predmetným testom vyjadril slovami: „Nezaznamenali sme žiadny merateľný vplyv na srdcovú činnosť, úroveň stresu, teplotu kože ani mozgovú aktivitu.“
Problémom nie je signál, ale spôsob používania mobilov
Výskumníci zapojení do projektov financovaných EÚ však upozorňujú, že diskusia o zdraví by sa nemala limitovať výlučne na elektromagnetické žiarenie. Ako uvádza jedna zo správ uverejnených v magazíne Horizon: „Strach z 5G často prehlušuje iné, oveľa významnejšie faktory spojené s používaním digitálnych technológií.“
Vedci pripomínajú, že kvalitu spánku, psychickú pohodu či koncentráciu oveľa viac ovplyvňuje nadmerné používanie smartfónov, modré svetlo z obrazoviek alebo neustála dostupnosť online obsahu než samotné rádiové vlny.
Európska únia zároveň zdôrazňuje, že výskum sa nekončí a dlhodobé účinky kombinovaného vystavenia rôznym zdrojom elektromagnetického poľa sa budú naďalej sledovať. Aktuálne zistenia však hovoria jasne v tom, že 5G siete fungujú v rámci bezpečných limitov.
Neexistujú tak žiadne vedecké dôkazy o tom, že by predstavovali zdravotné riziko pre bežnú populáciu. Výsledky majú slúžiť nielen odborníkom, ale aj verejnosti. A to najmä preto, aby sa diskusia o 5G presunula od strachu a dezinformácií k faktom a overeným dátam.
