Nový reaktor poháňa tórium, má veľa výhod
Čínski vedci dosiahli obrovský úspech a historický míľnik v oblasti čistej energie – úspešne doplnili palivo do funkčného tóriového reaktora s roztavenou soľou. Dôležité je, že nový reaktor zostal počas celého procesu v prevádzke, píše portál t3n.de.
Ide o vôbec prvý funkčný reaktor tohto typu na svete, čím sa Čína dostáva na čelo globálnych pretekov o využitie tória ako bezpečnejšej a dostupnejšej alternatívy k uránu.
Priekopnícky projekt v srdci púšte
Experimentálny reaktor sa nachádza v púšti Gobi na západe Číny. Ako palivové médium i chladiaci prvok používa roztavenú soľ, pričom samotným palivom je tórium. Ide o rádioaktívny prvok, ktorý sa vyskytuje v zemskej kôre.
Reaktor je navrhnutý na trvalú výrobu 2 megawattov tepelnej energie a vo veľkom o ňom píšu čínske médiá, ktoré chvália pokrok tamojšej vedy. Čínski vedci sebavedomo vyhlasujú, že teraz vedú v rámci globálneho výskumu v tejto oblasti.
Dedičstvo amerických výskumov
Celý príbeh nového reaktora sa však nezačal písať v Číne. Americkí vedci ako prví v 60. rokoch vyvinuli experimentálny reaktor s roztavenou soľou, no úrady projekt neskôr zrušili, a to v prospech technológie založenej na uráne.
Čína však šikovne nadviazala na verejne dostupné výsledky amerického výskumu a výrazne ich posunula ďalej. Tím zo Šanghajského inštitútu aplikovanej fyziky analyzoval staré americké dokumenty, opakoval experimenty a následne vyvinul úplne nové postupy.
Projekt spustili v ázijskej krajine oficiálne ešte v roku 2009. Čínsky tím, ktorý mal pôvodne niekoľko desiatok členov, sa do dvoch rokov rozšíril na vyše 400 výskumníkov.
Samotná výstavba reaktora začala v roku 2018. V októbri 2023 dosiahol po prvý raz udržateľnú reťazovú reakciu a v júni 2024 už pracoval na plný výkon. V uplynulých mesiacoch vedci dokončili doplnenie tóriového paliva počas nepretržitej prevádzky, čím sa reaktor stal prvým a zároveň jediným funkčným tóriovým reaktorom na svete.
Energia budúcnosti
Čínski odborníci tvrdia, že technológia môže predstavovať ďalšiu energetickú revolúciu. Napríklad jedno ložisko bohaté na tórium v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko by podľa geologických údajov mohlo zabezpečiť energetické potreby Číny na desaťtisíce rokov.
Výhodou je, že popritom vzniká len minimálne množstvo rádioaktívneho odpadu. V súčasnosti Čína už buduje omnoho väčší výskumný reaktor na báze tória, ktorý má dosiahnuť fázu udržateľnej reťazovej reakcie do roku 2030. Bude vraj generovať až 10 megawattov elektrickej energie.
Náskok pred USA
Číňania už navyše predstavili koncept tóriom poháňaných kontajnerových lodí. To by mohlo viesť k bezemisnej námornej doprave.
Zatiaľ čo americké snahy o oživenie vývoja reaktorov s roztavenou soľou zatiaľ zostávajú hlavne na papieri, Čína koná a posúva sa vpred veľmi rýchlo.
Ak sa čínske plány naplnia, mohlo by ísť o energetickú transformáciu porovnateľnú s historickými míľnikmi. Takým sa stal aj prvý úspešný test vodíkovej bomby v Číne, ku ktorému došlo pred 57 rokmi – 17. júna.
