Deštrukciu nasledovali vlny energie
Smrť hviezdy v galaxii vzdialenej približne 650 miliónov svetelných rokov zaskočila astronómov. Nešlo len o bežnú udalosť, pri ktorej čierna diera roztrhá hviezdu, ale aj o to, že sa odohrala mimo centra galaxie, pri ktorom sa supermasívne čierne diery bežne nachádzajú. A akoby to nestačilo, niekoľko mesiacov po samotnom zničení hviezdy sa z miesta objavili dva výtrysky vysokoenergetického žiarenia, píše SPACE.com.
Keď sa hviezda dostane do gravitačnej pasce čiernej diery, jej vlastné gravitačné sily nedokážu odolať extrémnemu ťahu. Hviezda sa začne naťahovať, roztrhne sa a jej zvyšky vytvoria akrečný disk, teda prstenec žeravého plynu a prachu obiehajúci čiernu dieru. Tento jav sa nazýva tidal disruption event (TDE), teda prílivovo-trhavá udalosť. Ide o relatívne známy proces, pri ktorom sa uvoľňuje obrovské množstvo energie v optickom aj röntgenovom žiarení.
Udalosť s označením AT2024tvd bola zaznamenaná ešte v roku 2024 observatóriom Palomar v Kalifornii, ktoré využíva systém Zwicky Transient Facility. Vedci ju potom desať mesiacov sledovali pomocou viacerých rádioteleskopov po celom svete a zachytili dva silné rádiové záblesky. Prvý sa objavil s oneskorením 80 dní a druhý až po 194 dňoch od začiatku TDE.
Ešte nečakanejšie však bolo, že sa jav odohral približne 2 600 svetelných rokov od centra hostiteľskej galaxie. Väčšina podobných udalostí sa deje priamo v jadre, kde sa nachádza supermasívna čierna diera. Doteraz boli pozorované len tri TDE mimo stredu galaxie, čo robí z tohto prípadu mimoriadne zriedkavý jav.
Nič podobné doteraz nevideli
Podľa Itaiho Sfaradiho z Kalifornskej univerzity v Berkeley ide o bezprecedentný objav. Pozorovať takýto silný a rýchlo sa meniaci rádiový signál z čiernej diery mimo centra galaxie je niečo, čo mení naše chápanie ich správania. Tím vedený Sfaradim a jeho kolegyňou Raffaellou Margutti sledoval vývoj udalosti pomocou siete teleskopov, z ktorých jeden systém zachytil mimoriadne rýchly vývoj rádiovej emisie. Tá vzniká, keď prúd materiálu vyvrhnutý čiernou dierou narazí do okolitého plynu a to buď do medzihviezdneho prostredia, alebo do zvyškov roztrhanej hviezdy.
Prečo však boli tieto výtrysky oneskorené, zostáva záhadou. Prvý rádiový záblesk sprevádzala aj röntgenová emisia, čo naznačuje, že išlo o proces poháňaný akréciou. Druhý záblesk je ešte záhadnejší. Mohol ho spôsobiť prúd častíc letiaci rýchlosťou polovice rýchlosti svetla, ktorý sa spustil asi 170 dní po TDE, alebo extrémne rýchly výtrysk takmer dosahujúci rýchlosť svetla, vzniknutý až po 190 dňoch.
Samotná čierna diera pravdepodobne patrí do kategórie tzv. stredne hmotných čiernych dier, ktorých hmotnosť sa pohybuje medzi tisíc až stotisícnásobkom hmotnosti Slnka. Ako sa dostala mimo galaktického jadra, je predmetom špekulácií. Jedna možnosť je, že bola súčasťou trojitej interakcie čiernych dier, pri ktorej bola z jadra galaxie doslova vymrštená. Druhá teória hovorí, že kedysi tvorila centrum menšej galaxie, ktorá sa zlúčila s väčšou, a teraz sa ako tulák potuluje novou galaxiou, pričom ničí hviezdy, ktoré jej skrížia cestu.
