Videohry a ich prekvapivý vplyv na inteligenciu
Téma vplyvu digitálnych technológií na detský mozog vyvoláva dlhé roky vášne. Zatiaľ čo televízne obrazovky a sociálne siete sú často označované za brzdu kognitívneho vývoja, nový výskum naznačuje, že aspoň čas strávený hraním videohier môže mať naopak mierne pozitívny vplyv na detskú inteligenciu, upozorňuje ScienceAlert.
Medzinárodný tím vedcov z Holandska, Nemecka a Švédska analyzoval údaje takmer desaťtisíc amerických detí vo veku 9 až 10 rokov. Stalo sa tak v rámci projektu ABCD Study, najväčší dlhodobý výskum neurologického vývinu detí v USA. Deti uvádzali, že denne v priemere strávia dve a pol hodiny pozeraním televízie alebo videí, hodinu hraním videohier a pol hodinu interakciou cez internet.
O dva roky neskôr vedci znovu vyhodnotili údaje od viac než päťtisíc z týchto detí. Zistili, že deti, ktoré hrali videohry dlhšie než bol priemer, zaznamenali vyšší nárast v skóre IQ. Presnejšie malo ísť o nárast o 2,5 bodu nad priemer bežného vývoja v danom veku. Rozdiel síce nie je dramatický, no je štatisticky významný. Zohľadňoval totiž aj genetické predispozície a sociálno-ekonomické zázemie, ktoré boli do analýzy zahrnuté cez moderné genetické a populačné modely.
Zvýšenie IQ vychádzalo z výkonu detí v úlohách zameraných na čítanie s porozumením, vizuálno-priestorové schopnosti, pracovnú pamäť, flexibilné myslenie a schopnosť samoregulácie. Práve tieto oblasti patria medzi kľúčové komponenty takzvanej fluidnej inteligencie – schopnosti riešiť nové úlohy bez predchádzajúcej skúsenosti.
Priestor na ďalšie štúdie
Zaujímavé je, že iné formy digitálneho trávenia času, ako sledovanie videí alebo aktivity na sociálnych sieťach, nevykazovali žiadny merateľný vplyv na kognitívny výkon detí – ani pozitívny, ani negatívny.
Vedci však upozorňujú, že štúdia nezohľadňovala iné možné efekty digitálneho správania. Dôležitá je totiž aj kvalita spánku, úroveň fyzickej aktivity, celková pohoda alebo školské výsledky. Tie môžu byť pri nadmernej obrazovkovej záťaži ohrozené a výskum má preto priestor na zlepšenie.
Hoci výskum nerozlišoval medzi typmi hier, ani medzi platformami (konzoly, mobil, počítač), výsledky podporujú hypotézu, že videohry môžu kognitívne procesy nielen stimulovať, ale aj rozvíjať. Neurovedec Torkel Klingberg z Karolinska Institute, ktorý sa na štúdii podieľal, pripomína, že inteligencia nie je nemenná veličina, s ktorou sa narodíme, ale dynamický proces formovaný skúsenosťami a prostredím.
Z vedeckého hľadiska ide o dôležitý krok k precizovaniu toho, ako rôzne digitálne médiá vplývajú na deti. Doterajšie výskumy v tejto oblasti trpeli často nízkou výpovednou hodnotou pre nedostatočné zohľadnenie genetických rozdielov a socioekonomických faktorov. Nová štúdia sa tieto nedostatky snažila minimalizovať použitím rozsiahlej databázy a pokročilých analytických metód.
