Kolaps civilizácie v roku 2040 už nie je len dystopickou fikciou. Podľa legendárneho výpočtového modelu vyvinutého tímom z Massachusetts Institute of Technology v spolupráci s Club of Rome v roku 1972 sa ľudstvo blíži k rozhodujúcemu bodu, ktorý môže zásadne ovplyvniť budúcnosť našej planéty. Najnovšie analýzy ukazujú, že varovania spred päťdesiatich rokov sa nebezpečne približujú k realite, informuje portál LadBible.
Pôvodná predpoveď z MIT sa začína napĺňať
Ešte v sedemdesiatych rokoch sa skupina vedcov z MIT pustila do ambiciózneho projektu. Pomocou počítačového modelovania skúmali, ako vývoj populácie, spotreba prírodných zdrojov a energia ovplyvňujú stabilitu ľudskej civilizácie. Výsledky zhrnuli v správe The Limits to Growth, ktorú zverejnila organizácia Club of Rome. Model ukázal, že pri nezmenenom tempe rastu a využívania zdrojov sa môže kolaps civilizácie objaviť okolo polovice 21. storočia.

Podľa výpočtov má tento kolaps nastať v roku 2040. Hoci sa to v čase publikácie modelu mnohým zdalo ako prehnané, neskoršie odborné hodnotenia naznačili, že predpovede sú znepokojivo presné. Už v predchádzajúcich desaťročiach sa viacerí vedci pokúšali porovnať realitu s pôvodnými výpočtami tímu z MIT. Ako upozorňuje portál The Guardian, v jednej zo štúdii sa ukázalo, že model sa takmer presne zhodoval so skutočnými dátami. Výskumníci vtedy konštatovali, že „je dôležité si uvedomiť, že predpovede neboli vyvrátené“ a „zdajú sa byť presné“. „Nevieme o žiadnom ekonomickom modeli, ktorý by bol taký presný v takom dlhom časovom horizonte“, zaznelo v hodnotení, ktoré získalo medzinárodnú pozornosť.
Gaya Herrington potvrdzuje scenár kolapsu civilizácie v roku 2040
Holandská výskumníčka Gaya Herrington sa v roku 2021 rozhodla overiť, ako dobre zodpovedajú aktuálne dáta pôvodnému modelu. V rozhovore pre The Guardian viedla, že „z výskumného hľadiska považovala overenie údajov niekoľko desaťročí starého modelu za zaujímavé cvičenie“. Jej analýza však ukázala, že vývoj smeruje presne podľa najhoršieho scenára, ktorý predpokladá koniec ekonomického rastu do roku 2030 a úplný kolaps civilizácie v roku 2040.
Tieto zistenia však neznamenajú, že osud spoločnosti je spečatený. Autorka analýzy upozorňuje, že budúcnosť ešte nie je definitívne určená. „Kľúčovým zistením mojej štúdie je, že stále máme možnosť vybrať si scenár, ktorý neskončí kolapsom“. „S inováciami v podnikaní, vývojom vládnych opatrení a angažovanosťou občianskej spoločnosti môžeme vytvárať udržateľný svet“, uviedla. Rozhodujúce bude, či sa spoločnosť dokáže adaptovať dostatočne rýchlo a systematicky na meniace sa podmienky a riziká, ktorým už dnes čelíme.
Varujú pred vyčerpaním zdrojov
Zistenia z oblasti geovedy zároveň poukazujú na to, že moderná priemyselná spoločnosť čelí vážnemu problému s vyčerpávaním nízkonákladových nerastných surovín. Hrozba pritom nespočíva len v ich samotnom množstve, ale najmä v energii potrebnej na ich ťažbu. Čím sú ložiská redšie, tým viac energie si ich získavanie vyžaduje, čo znižuje ich ekonomickú výhodnosť.

Súčasťou problému sú aj vedľajšie environmentálne dôsledky, vrátane znečistenia ťažkými kovmi, rádioaktívnymi látkami a narastajúceho množstva skleníkových plynov. Napriek týmto výzvam je stále možné vyhnúť sa úplnému kolapsu, ak spoločnosť využije zostávajúce zdroje rozumne. „Aby sme čelili vyčerpaniu, musíme značnú časť zostávajúcich zdrojov investovať do obnoviteľnej energie a efektívnych recyklačných technológií. Musíme to však urobiť skôr, ako bude neskoro“, upozorňuje.
Je ešte šanca zvrátiť osud? Vedci hovoria, že áno
Kolaps civilizácie v roku 2040 sa javí ako hrozba, ktorú nemožno ďalej ignorovať. Odborné predikcie z MIT, potvrdenia od American Scientist, revízia dát Gaye Herrington a správy Club of Rome z posledných rokov sa zhodujú na tom, že pri súčasnom vývoji smeruje globálna civilizácia k vážnemu zlomu.
Nie je to však nevyhnutný koniec. Vedci vo všetkých spomenutých štúdiách zdôrazňujú, že spoločnosť sa ešte môže rozhodnúť pre iný scenár. Zníženie spotreby, prechod na obnoviteľné zdroje, rozvoj cirkulárnej ekonomiky a zmena v politických prioritách môžu zachrániť to, čo dnes považujeme za samozrejmé.