Riziko v satelitnej konštelácii
Koncom minulého roka oznámila spoločnosť SpaceX, že stratila kontrolu nad jedným zo svojich satelitov Starlink po nešpecifikovanej „anomálii“. Firma vtedy uviedla, že satelit vypustil obsah svojej pohonnej nádrže, čo viedlo k rýchlemu poklesu jeho obežnej dráhy a uvoľneniu množstva sledovateľných objektov. SpaceX to odmieta verejne vyhlásiť, avšak satelit v podstate vybuchol, upozorňuje Futurism.
O približne tri mesiace neskôr sa situácia zopakovala. Pred pár dňami zaznamenal ďalší satelit anomáliu vo výške približne 560 kilometrov nad Zemou. Podľa analytickej spoločnosti LeoLabs sa satelit označovaný ako Starlink 34343 rozpadol na desiatky fragmentov, ktoré boli následne detegované v jeho bezprostrednom okolí.
Analýza naznačuje, že zdrojom incidentu nebola kolízia s vesmírnym odpadom, ale interný energetický problém. Inými slovami, všetko nasvedčuje tomu, že satelit zlyhal zvnútra a to napríklad v dôsledku poruchy batérií, tlakových nádrží alebo pohonného systému. Takéto udalosti nie sú v kozmonautike úplne neznáme, no pri masovej konštelácii, akou je Starlink, nadobúdajú úplne nový rozmer.
On Sunday, March 29, Starlink satellite 34343 experienced an anomaly on-orbit, resulting in loss of communications with the satellite at ~560 km above Earth.
Latest analysis shows the event poses no new risk to the @Space_Station, its crew, or to the upcoming launch of NASA’s…
— Starlink (@Starlink) March 30, 2026
Spoločnosť SpaceX zároveň ubezpečila, že incident nepredstavuje riziko pre NASA ani pre jej pripravovanú pilotovanú misiu Artemis II, ktorá má byť prvým návratom ľudí k Mesiacu od čias programu Apollo.
Rovnako nemal byť ohrozený ani personál na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice. Vzhľadom na relatívne nízku obežnú dráhu sa očakáva, že vzniknuté úlomky postupne zaniknú v atmosfére v priebehu niekoľkých týždňov.
Hrozba Kesslerovho syndrómu
Aj keď konkrétny incident pravdepodobne nespôsobí okamžité škody, poukazuje na oveľa širší problém. Nízka obežná dráha Zeme sa postupne zapĺňa nielen aktívnymi satelitmi, ale aj nefunkčnými zariadeniami a fragmentmi po kolíziách či explóziách.
Práve megakonštelácie, akou je Starlink, tento trend dramaticky urýchľujú. Elon Musk pritom otvorene hovorí o ambíciách rozšíriť infraštruktúru o tisíce ďalších satelitov, a dokonca aj o orbitálne dátové centrá.
Z technického hľadiska sú satelity Starlink navrhnuté tak, aby po skončení životnosti riadene zanikli v atmosfére. To však neznamená, že sú bez dopadu na životné prostredie. Pri ich zániku dochádza k uvoľňovaniu chemických látok vrátane zlúčenín hliníka, ktoré môžu ovplyvňovať ozónovú vrstvu v stratosfére. Niektoré odhady hovoria, že na Zem denne dopadne jeden až dva satelity tejto konštelácie, pričom toto číslo bude s rastúcim počtom zariadení ďalej narastať.
Kľúčovým rizikom však zostáva takzvaný Kesslerov syndróm, teda reťazová reakcia kolízií, pri ktorej by sa množstvo úlomkov na orbite exponenciálne zvyšovalo. Každá explózia alebo rozpad satelitu tento scenár približuje. Paradoxne tak vzniká situácia, kde samotná infraštruktúra určená na globálnu konektivitu môže ohroziť budúcnosť využívania vesmíru.
Napätie zvyšujú aj interakcie medzi rôznymi satelitnými systémami. Krátko pred decembrovou anomáliou došlo k nebezpečnému priblíženiu medzi satelitom Starlink a čínskym zariadením vo výške približne 560 kilometrov. Dôvodom bola nedostatočná koordinácia medzi operátormi, čo je problém, ktorý zatiaľ nemá globálne efektívne riešenie.
