Svet napäto čaká na ďalšie dáta
Začiatkom októbra sa Mars stal svedkom výnimočného javu. Popri planéte preletel objekt 3I/ATLAS, len tretí potvrdený medzihviezdny návštevník, ktorý kedy zavítal do našej Slnečnej sústavy. V okamihu najväčšieho priblíženia sa nachádzal približne 29 miliónov kilometrov od červenej planéty, no aj tak vyvolal značný záujem vedeckej komunity, píše EarthSky.
V čase, keď sa ľudstvo usiluje o návrat na Mars, využívajú vedci túto náhodnú príležitosť na výskum objektu, ktorý pochádza z inej hviezdnej sústavy. NASA aj Európska vesmírna agentúra koordinujú pozorovania prostredníctvom sond Mars Express, ExoMars Trace Gas Orbiter a Mars Reconnaissance Orbiter. Ich citlivé kamery a spektrometre sledujú, ako sa správa medzihviezdna kométa v prostredí slnečného žiarenia a medziplanetárneho prachu.
Podľa údajov z pozorovaní sa 3I/ATLAS nachádza na jedinej hyperbolickej dráhe, ktorá ho po prelete okolo Slnka vynesie späť do medzihviezdneho priestoru. K Slnku sa najviac priblíži 29. októbra, keď dosiahne vzdialenosť približne 1,36 astronomickej jednotky, čiže len o málo menej ako Mars.
Jeden z mála svojho druhu
Tento typ objektov je pre astronómov nesmierne cenný. Každý z nich prináša materiál z iných častí galaxie a umožňuje porovnať chemické zloženie s kométami, ktoré vznikli spolu s našou Slnečnou sústavou. Vďaka spektrometrom na sondách ESA možno určiť zastúpenie prchavých plynov, ako sú voda, oxid uhoľnatý a metán, a tiež obsah kovov v prachu. Práve tieto údaje napovedia, v akom prostredí sa kométa sformovala a aké podmienky panujú pri zrode planét v iných systémoch.
Z vedeckého hľadiska má pozorovanie 3I/ATLAS aj praktický význam pre budúce misie. Pochopenie dynamiky telies, ktoré vstupujú do Slnečnej sústavy vysokou rýchlosťou, môže prispieť k vývoju nových metód ochrany planéty pred potenciálnymi hrozbami. A hoci ide o neškodný objekt, jeho prelet ponúka ideálnu príležitosť testovať detekčné algoritmy a autonómne navigačné systémy.
Otázka, odkiaľ sa 3I/ATLAS vzal, fascinuje astronómov rovnako ako samotný fakt, že preletel cez našu Slnečnú sústavu. Vieme, že priletel zo smeru súhvezdia Strelca, teda z priestoru, kde sa nachádza samotné jadro Mliečnej cesty. Ide o región preplnený hviezdami, prachom a energetickými procesmi v srdci galaxie. Takéto prostredie je nielen fyzikálne extrémne, ale aj mimoriadne ťažko skúmateľné.
Tím španielskych vedcov vedený Xabierom Pérezom-Coutom z Univerzity v A Coruñe sa pokúsil vystopovať dráhu kométy späť v čase o desať miliónov rokov. Použili pritom presné dáta z observatória Gaia, ktoré sleduje polohu a pohyb miliárd hviezd v Mliečnej ceste s presnosťou na tisíciny oblúkovej sekundy. Takéto údaje umožňujú rekonštruovať trojrozmerný pohyb hviezd a objektov naprieč galaxiou, vrátane tých, ktoré ju prelietajú z iných systémov.
Výsledky výpočtov siahali až do vzdialeností presahujúcich 100 miliónov astronomických jednotiek, no vedci nenašli jediný dôkaz, že by niektorá hviezda mohla výraznejšie ovplyvniť dráhu 3I/ATLAS.
