Ďaleko zaostávame
V posledných rokoch sa energetický mix Európskej únie výrazne mení. Kým ešte pred desaťročím dominovali elektrárňam fosílne palivá a jadro, dnes už viac než polovica elektriny v EÚ pochádza z obnoviteľných zdrojov. V druhom štvrťroku 2025 dosiahol ich podiel 54 %, pričom rekordným míľnikom sa stal jún, keď sa solárna energia prvýkrát stala hlavným zdrojom výroby elektriny na úrovni celej Únie. Fotovoltika vtedy dodala 22 % všetkej elektriny a predbehla jadrové reaktory aj vietor, upozorňuje Eurostat.
Slovensko sa v tomto rebríčku nachádza na opačnom konci. Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny bol v druhom štvrťroku 2025 iba 19,9 %, čo nás radí medzi krajiny s najslabším využívaním zelenej energie v Európe. Dôvodom je štruktúra slovenskej energetiky, ktorá je postavená predovšetkým na jadrovej energii a na spaľovaní zemného plynu. Vodné elektrárne síce dlhodobo zabezpečujú stabilnú časť výroby, no ich kapacita je už prakticky vyčerpaná a ďalší veľký rozvoj vodnej energetiky nie je realistický.
Solárne elektrárne u nás síce pribúdajú, no ich výkon rastie pomalšie než v západnej a južnej Európe. Najväčšou prekážkou je nielen obmedzený počet slnečných hodín, ale aj kapacita elektrickej siete. Distribučná infraštruktúra na Slovensku nie je pripravená na masívny prílev decentralizovaných zdrojov, čo vedie k obmedzeniam pri pripájaní nových fotovoltických projektov.
Nie je to tak zlé
Veterná energia je na Slovensku prakticky nevyužitá. Napriek vhodným lokalitám na západe krajiny sa výstavba veterných turbín zastavila na niekoľkých kusoch. To nás radikálne odlišuje od krajín, ako je Dánsko alebo Nemecko, kde veterné parky tvoria chrbticu obnoviteľnej výroby.
Slovensko má však jednu špecifickú výhodu, ktorú mnohé štáty nemajú. Jadrové elektrárne v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach pokrývajú viac než polovicu spotreby a produkujú elektrinu prakticky bez emisií CO₂. Z pohľadu klimatickej neutrality teda nie je naša bilancia taká nepriaznivá, hoci podiel obnoviteľných zdrojov v štatistikách zostáva nízky.
Budúcnosť slovenskej energetiky preto bude závisieť od dvoch hlavných faktorov. Prvým je ďalší rozvoj jadrovej energie, keďže vláda uvažuje o výstavbe nových blokov. Druhým je modernizácia distribučnej siete, ktorá by umožnila zapojiť viac fotovoltiky a v menšej miere aj vetra.
