Vývojár z Apple mi porozprával, ako vznikal Vision Pro a prečo Apple nevyhráva preteky v AI
Pod stromami v srdci Apple Parku sa mi počas WWDC 2026 podarilo vyspovedať muža, ktorý strávil osem rokov na jednom z najtajnejších projektov z dielne Apple. Nemohol o ňom povedať nikomu, ani vlastnej manželke. Dnes hovorí o tom, prečo Vision Pro nie je prepadák, ako Apple všeobecne vníma umelú inteligenciu a prečo sa vedome rozhodol nezapojiť do najväčších technologických pretekov súčasnosti.
Náhoda pod dúhou?
Ku koncu dňa som sa presunul do stredu Apple Parku, do tieňa pod stromami vedľa legendárnej dúhovej scény. Rozprával som sa tam s britským zakladateľom startupu o predstavených novinkách, o tom, ako vnímame Apple ako hráča na poli AI, a tiež o Vision Pro. Zhodli sme sa, že ide o technológiu, ktorá pôsobí, akoby ju niekto priniesol z budúcnosti, no zatiaľ jej chýba veľký komerčný úspech aj reálne využitie pre bežných ľudí.
Keď som sa otočil, stál za mnou zamestnanec Applu, ktorý bol myšlienkami zjavne niekde úplne inde. Spýtal som sa ho, či tu pracuje a či počul náš rozhovor. Odpovedal, že je z Apple a pracoval v tíme Vision Pro, ale že nás nepočul. Trochu mi odľahlo, keďže sme o headsete nehovorili len v dobrom. Pôsobil otvorene, a tak som sa začal pýtať. Z pár otázok nakoniec vznikla jedna z najzaujímavejších konverzácií, aké som v rámci Apple zažil.
Volajme ho Michael. Nie je to jeho skutočné meno a v článku som pozmenil aj viaceré ďalšie údaje, aby som chránil jeho súkromie. Apple je totiž mimoriadne prísny na vynášanie akýchkoľvek interných informácií a môj kontakt bol prekvapivo zhovorčivý.
Ponuka, o ktorej sa nesmel dozvedieť nič
Michael je softvérový inžinier z USA, ktorý predtým pracoval v najväčších technologických firmách, medzi nimi aj v Google. Keď pred rokmi uvažoval o zmene zamestnávateľa, preberal to so svojím mentorom, ktorý mal známeho v Apple. Ten mu povedal, že má preňho zaujímavú pozíciu. Háčik bol v tom, že mu o nej nemohol prezradiť vôbec nič. Žiadny produkt, žiadny tím, žiadne detaily. Jediné, čo dostal, bola výzva, nech mu dôveruje.
Po krátkom prijímacom procese sa Michael ocitol v tíme, ktorý pracoval na projekte Vision Pro. Strávil v ňom osem rokov, až do dňa, keď Apple tento headset predstavil svetu.
Osem rokov mlčania
Michael na to obdobie spomína ako na niečo, čo mu rozdelilo život na predtým a potom. Podpísal prísne NDA a počas celých ôsmich rokov nemohol o svojej práci povedať nikomu. Ani vlastnej manželke. Predstavte si, že pracujete na niečom revolučnom, prichádzate domov vyčerpaný, nahnevaný alebo nadšený, a jediné, čo smiete povedať je, že pracujete v Apple. Medzitým mu vyrástla dcéra.
Keď Apple konečne Vision Pro predstavil, prišiel domov a manželke povedal, že toto je vec, na ktorej celé tie roky pracoval. Jej reakcia bola rovnaká ako reakcia veľkej časti sveta. Čo to je?
Po tom, ako headset vyšiel, Apple všetkých ľudí z Vision Pro tímu rozdelil do rôznych iných tímov naprieč celou firmou. Podľa Michaela to bol premyslený krok. Kto strávi toľké roky na jedinom projekte, potrebuje zmenu, inak by pravdepodobne odišiel. Ale pravdepodobne to nebol jediný dôvod.
Prepadák? Apple meria úspech úplne inak
Položil som mu otázku, ktorá visí nad Vision Pro od jeho uvedenia. Vníma ho Apple interne ako prepadák? Čakal väčší dopyt? Jeho odpoveď ma prekvapila. Pri tomto produkte má Apple úplne iné interné metriky úspešnosti a predajné čísla vraj nikdy neboli cieľom. Vision Pro firma vníma ako míľnik na ceste k produktu, ktorý ešte len príde.
Vydanie pritom Applu prinieslo presne to, čo potreboval. Otestoval, ako trh reaguje na takýto typ zariadenia, získava cennú spätnú väzbu a dáta z reálneho sveta. Plus, objavujú sa stále nové spôsoby využitia, ktoré si predtým nikto nepredstavoval. Lekári začínajú používať Vision Pro pri operáciách, keď vidia obrazovky priamo pred očami, dokážu premietnuť CT snímky priamo cez pacienta alebo naživo zdieľať operáciu s ďalšími lekármi a pýtať si ich názor.
Dizajnéri v Porsche v ňom navrhujú nové vozidlá, vďaka čomu nemusia vyrábať nákladné makety a auto vidia v rozšírenej realite priamo pred sebou. Vo filmovom priemysle zase tvorcovia nemusia stavať nákladné kulisy naslepo. Ešte predtým, než sa set postaví, si ho vedia celý prejsť a pozrieť, ako bude vyzerať pri nakrúcaní.
Keď sa rieši premietanie vo veľkom IMAX kine, dokážu sa virtuálne posadiť na ktorékoľvek sedadlo v sále a overiť si, ako bude obraz vyzerať práve z tohto miesta. Podobný potenciál má technológia napríklad v developmente budov, kde sa pri jednom virtuálnom modeli môžu stretnúť všetci zúčastnení, či už je to architekt z Londýna alebo developer zo Slovenska.
Najväčšiu hodnotu však Apple nezískal zo samotného headsetu. Sú ňou skúsenosti a znalosti z jeho vývoja, ktoré sa medzičasom preniesli do produktov, ktoré používame každý deň, od Macu cez iPhone až po Apple Watch. Či už ide o zlepšenie výrobných procesov alebo využitie nových technológií. Ľudia z Vision Pro tímu dnes totiž sedia v tímoch naprieč celou firmou. Sám Michael momentálne pracuje na technológiách rozšírenej reality, ktoré využívajú iPhony a iPady.
Zaspal Apple dobu v AI?
Na záver som sa ho spýtal na tému, ktorá Apple prenasleduje posledné roky. Podcenil umelú inteligenciu? Zaspal dobu? Alebo na to jednoducho nemá?
Jeho odpoveď dáva vo viacerých ohľadoch zmysel. Apple takmer nikdy nebol v ničom prvý. Zvyčajne nechá konkurenciu prejsť tú náročnú a drahú cestu, ktorá prichádza s každou novou technológiou a až následne prinesie produkt, ktorý spĺňa jeho štandardy kvality a prirodzene zapadne do života jeho zákazníkov.
Pri AI to platí dvojnásobne. Veľké firmy dnes míňajú miliardy dolárov bez reálnej návratnosti na horizonte mnohých rokov. Michael to povedal prekvapivo priamo. Súčasný stav Applu na poli AI je vedomé odmietnutie zapojiť sa do pretekov medzi firmami.
Prirodzene sa tým otvára druhá otázka. Prečo potom Apple pred dvomi rokmi oznámil Apple Intelligence a následne ju nedokázal priniesť načas? Podľa Michaela za tým stoja financie.
Nie že by na to Apple nemal, ale projekt sa výrazne predražil oproti pôvodným očakávaniam. Z finančného pohľadu preto dávalo väčší zmysel zaplatiť Googlu a využiť jeho technológiu než donekonečna vyvíjať vlastnú. Či táto stávka s novou Siri vyjde, ukážu až najbližšie roky.
AI vo vnútri Apple a kód, ktorého sa nikto nesmie dotknúť
Zaujímalo ma aj to, ako Apple využíva umelú inteligenciu interne. Môžu vývojári používať nástroje na programovanie s AI? Michael potvrdil, že Apple má vlastné inštancie najnovších modelov, ktoré bežia na jeho vlastných serveroch. Vývojári ich smú používať, no iba na prísne definované účely.
Komplexný backendový kód či firmvér sú tabu. Michael ich využíva najmä pri tvorbe používateľského rozhrania. Modely sú podľa neho veľmi výkonné, no na internej dokumentácii Applu si vylámu zuby a začínajú halucinovať. So smiechom dodal, že na pochopenie internej dokumentácie Applu by mal existovať samostatný vysokoškolský titul.
Pri tom spomenul detail, ktorý krásne ilustruje, na akých základoch dnešný Apple stojí. Hoci sa to nezdá, kód väčšiny produktov Applu je extrémne zložitý. iOS obsahuje kód starý takmer tridsať rokov, postavený ešte na základoch firmy NeXT, ktorú Apple v roku 1997 kúpil spolu so Stevom Jobsom. Michael časť z tohto kódu videl na vlastné oči. Aj s poznámkou, ktorá pri ňom stála – „Nechytať“.
Čo si z toho odnášam
Rozhovor s Michaelom mi ukázal Apple, ktorý z keynote nevidno. Firmu, ktorá meria úspech inak než zvyšok trhu, hrá dlhodobú hru a nebojí sa pôsobiť ako ten, kto zaostáva, pokiaľ je presvedčená, že do cieľa v závere dobehne s lepším produktom. Či jej tento prístup vyjde aj pri umelej inteligencii, je otvorená otázka. Po tomto rozhovore však viem, že odpoveď nebude taká jednoduchá, ako sa z titulkov médií môže zdať.
Článok pripravili Ondrej Gombarík, co-autor projektu Projekt „je na to appka“. Pomáha firmám a ľuďom pracovať inteligentnejšie, nie ťažšie. Chcú firmy zbaviť zbytočného zdržiavania a neefektívnych postupov, aby technológie slúžili ako „supersila“ a ľudia sa mohli venovať tomu, čo je pre nich skutočne dôležité.
