Liečba technológiou
Vedcom sa po prvý raz podarilo čiastočne obnoviť zrak ľuďom, ktorí prišli o schopnosť vidieť v dôsledku nezvratnej formy vekom podmienenej makulárnej degenerácie. Miniatúrny implantát s názvom PRIMA dokázal v klinickej štúdii vrátiť centrálnu víziu 26 z 32 pacientov po roku používania. Niektorí z nich dokonca opäť dokázali čítať, čo je v dejinách oftalmológie bezprecedentný úspech, píše ScienceAlert.
Za systémom PRIMA stojí tím lekárov a vedcov z Európy a USA pod vedením Daniela Palankera zo Stanfordovej univerzity a José-Alaina Sahela z Lekárskej fakulty Univerzity v Pittsburghu. Klinické testovanie prebiehalo v 17 nemocniciach naprieč Európou a výsledky predstavujú zásadný zlom v liečbe slepoty spôsobenej degeneráciou sietnice.
Makula, ktorá sa nachádza v zadnej časti oka, je zodpovedná za ostré centrálne videnie potrebné na čítanie či rozpoznávanie tvárí. Keď jej bunky postupne odumierajú, vznikajú v centre zorného poľa tmavé miesta, zatiaľ čo periférne videnie zostáva čiastočne zachované. Tento proces, známy ako geografická atrofia, je v pokročilých štádiách nezvratný a postihuje milióny ľudí po celom svete.
Implantát PRIMA má rozmery iba dva milimetre štvorcové a jeho hrúbka je menšia než ľudský vlas. Vnútri sa nachádza 378 fotovoltaických pixelov, ktoré fungujú ako mikroskopické solárne články. Implantát sa vkladá za sietnicu tam, kde sú poškodené fotoreceptory, teda bunky zodpovedné za premenu svetla na elektrické signály.
Vystačí si s okolitým svetlom
Súčasťou systému je aj špeciálny pár okuliarov pripojených k vreckovému procesoru. Kamery v okuliaroch zachytávajú obraz a premieňajú ho na infračervené svetlo s vlnovou dĺžkou približne 880 nanometrov, ktoré je pre ľudské oko neviditeľné. Toto svetlo sa potom prenáša na implantát, ktorý ho mení na elektrické impulzy a odosiela do mozgu. Ten ich spracúva podobne ako signály z prirodzených fotoreceptorov. Výhodou je, že implantát nevyžaduje žiadny externý zdroj energie, keďže sa napája svetlom, ktoré prijíma.
Pacienti museli po implantácii absolvovať niekoľkomesačný tréning, aby sa naučili interpretovať elektrické vzory ako obrazy a pochopili, ako systém reaguje na zmenu uhla či priblíženie textu. Po 12 mesiacoch testovania zaznamenalo viac než 80 % účastníkov klinicky významné zlepšenie zraku. U niektorých sa zraková ostrosť približovala limitu rozlíšenia systému, teda približne 20/420.
Jednou z pacientok bola aj Sheila Irvine z Veľkej Británie, ktorá pred operáciou nevidela nič v centre zorného poľa. „Pred implantáciou som mala pocit, že mám pred očami dve čierne škvrny. Keď som prvýkrát rozpoznala písmeno, bol to neuveriteľný moment. Učiť sa čítať znova nie je jednoduché, ale čím viac trénujem, tým viac sa mi darí,“ opísala svoje skúsenosti.
V priebehu testovania sa u 19 pacientov objavili vedľajšie účinky, pričom išlo o bežné komplikácie spojené s očnou chirurgiou, ktoré sa väčšinou rýchlo upravili. Periférne videnie ostalo zachované u všetkých účastníkov.
Zatiaľ systém PRIMA umožňuje len čiernobiele videnie. Výskumníci však pracujú na verzii s odtieňmi sivej a vyšším rozlíšením. Práve rozpoznávanie tvárí je podľa pacientov druhou najžiadanejšou funkciou po čítaní. Palanker tvrdí, že ďalšia generácia čipu bude obsahovať menšie pixely a vylepšený dizajn okuliarov, čo prinesie prirodzenejší a detailnejší obraz.
