Nezávislý prieskum plynárenskej infraštruktúry na západnom Slovensku odhalil úniky metánu na 25 z 35 kontrolovaných lokalít. Odborníci zaznamenali celkovo 49 zdrojov emisií, pričom dva úniky vyhodnotili ako nebezpečné a museli ich nahlásiť na pohotovostnú núdzovú linku. Podľa zapojených organizácií sa mnohým únikom dalo predísť pravidelnou údržbou a dôslednejšou kontrolou zariadení.
Prieskum sa uskutočnil v septembri 2026 v Bratislavskom a Trnavskom kraji, pričom odborníci pomocou špeciálnej infračervenej kamery preverili 35 lokalít patriacich spoločnostiam Nafta, Eustream a Pozagas. Kontrolovali kompresorové, regulačné a meracie stanice, prepojovacie plynovody s Rakúskom a Českom aj časti podzemných zásobníkov plynu. O téme informuje Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
Úniky znamenajú stratu plynu aj záťaž pre klímu
Metán unikajúci z plynárenskej infraštruktúry predstavuje ekonomický aj environmentálny problém. Prevádzkovatelia prichádzajú o cennú surovinu, ktorú by inak mohli predať alebo doručiť zákazníkom, zatiaľ čo do atmosféry zbytočne unikajú skleníkové plyny.

Z klimatického hľadiska je metán kľúčovým faktorom a hneď po oxide uhličitom druhým najväčším prispievateľom ku klimatickej zmene. Obmedzenie jeho únikov preto prináša dvojitý úžitok, pretože znižuje finančné straty energetických spoločností a zároveň chráni životné prostredie.
Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme – CEPA v tejto súvislosti zdôrazňuje význam systematického vyhľadávania únikov a ich bezodkladných opráv. Podľa organizácií stojacich za prieskumom sa nestačí spoliehať na odhaľovanie problémov až pri poruchách. Nezastupiteľnú úlohu zohrávajú opakované kontroly, ktoré dokážu odhaliť aj menej nápadné zdroje emisií.
Prevádzkovateľov zaväzuje aj európska legislatíva
Kontroly majú význam aj vzhľadom na pravidlá Európskej únie. Nariadenie o znižovaní emisií metánu v energetike totiž stanovuje prevádzkovateľom povinnosti pri zisťovaní a opravách únikov, monitorovaní emisií aj pri obmedzovaní odfukovania či spaľovania plynu na flérach. Organizácie zapojené do prieskumu preto žiadajú slovenské orgány, predovšetkým Hlavný banský úrad, aby zabezpečili dôsledné uplatňovanie týchto požiadaviek a kontrolovali ich plnenie v praxi.
Rozsah problému ilustrujú aj globálne údaje, keďže Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že vo svete sa ročne stratí približne 200 miliárd kubických metrov plynu v dôsledku únikov, odfukovania a flérovania. Takéto množstvo by pokrylo asi dve tretiny ročnej spotreby zemného plynu v Európskej únii.
Prieskum zorganizovali organizácie Clean Air Task Force, Priatelia Zeme – CEPA, Klimatická koalícia, Centrum pro dopravu a energetiku a Greenpeace Slovensko. Podľa Klimatickej koalície išlo o prvú nezávislú kontrolu emisií metánu v slovenskom plynárenstve. Zistenia otvárajú otázku, ako dôsledne sa budú pravidlá na Slovensku presadzovať a či odhalené úniky povedú k reálnej náprave.
