Nejde o obyčajný vesmírny objekt
Začiatkom júla si astronómovia všimli neobyčajný objekt, ktorý sa obrovskou rýchlosťou blíži k Slnku. Dostal pomenovanie 3I/ATLAS a už prvé výpočty ukázali, že jeho dráha nepochádza z našej slnečnej sústavy. Takýto úkaz je mimoriadne vzácny, pretože ide len o tretie potvrdené stretnutie s medzihviezdnym objektom, po slávnom 1I/ʻOumuamua v roku 2017 a 2I/Borisov v roku 2019. Navyše sa od začiatku ukazuje, že nejde o obyčajného vesmírneho návštevníka, informuje ScienceAlert.
Pohybuje sa rýchlosťou približne 245-tisíc km/h a nachádza sa vo vzdialenosti približne 670 miliónov kilometrov od Slnka. Podľa odhadov môže mať v priemere až 20 kilometrov a všetko nasvedčuje tomu, že vznikol ešte pred samotným Slnkom.
Najbližšie k Slnku sa dostane koncom októbra 2025, pri prelete len tesne vo vnútri dráhy Marsu. Vzhľadom na to, že k Zemi sa nepriblíži bližšie než 240 miliónov kilometrov, žiadne nebezpečenstvo nehrozí, píše ESA. Takéto zistenia prirodzene vyvolávajú otázku, či je tento hosť čisto prírodného pôvodu alebo v sebe ukrýva dôkaz existencie inteligentného života mimo Zeme.
Stopy ktoré môžu naznačovať umelý pôvod
Pri neznámych telesách vo vesmíre sa vedci v prvom rade prikláňajú k prírodným vysvetleniam. No 3I/ATLAS je zaujímavý svojimi špecifickými znakmi, ktoré otvorili debatu o jeho možnom technologickom pôvode.
Často kontroverzný astrofyzik Avi Loeb z Harvardovej univerzity, ktorý v minulosti spochybnil napríklad prírodný pôvod objektu Oumuamua, vo svojej novej štúdii upozorňuje na nezvyčajnú dráhu 3I/ATLAS. Tá ho totiž zavedie veľmi blízko k planétam ako Venuša, Mars a Jupiter, čo pri náhodnom kometárnom telese nie je bežné.
Myšlienka že by mohlo ísť o sondu inej civilizácie nie je až taká odvážna, keď si uvedomíme, že ľudstvo vyslalo v sedemdesiatych rokoch do vesmíru vlastné prieskumné zariadenia Voyager a Pioneer, ktoré dnes už prekročili hranice našej sústavy. Ak by podobne postupovali aj iné civilizácie, takýto objekt by mohol byť ich vyslancom.
Ako sa dá odhaliť mimozemská sonda
Rozpoznať či ide o prírodný objekt alebo umelú sondu si vyžaduje kombináciu presného pozorovania a dôkladnej analýzy. Najskôr musí byť teleso vôbec zaznamenané, čo je jednoduchšie pri väčších objektoch, ktoré odrážajú viac slnečného svetla. Menšie telesá s veľkosťou okolo desiatich metrov, ako naše sondy Voyager, sa dajú spozorovať až keď sa priblížia k oblasti medzi Jupiterom a Marsom.
Po zachytení sa vedci snažia nájsť dôkazy, ktoré by potvrdili prírodný pôvod, napríklad plynový chvost typický pre kométy. 3I/ATLAS je totiž aktívna kométa a pri dostatočnom zahriatí môže začať sublimovať, uvoľniť plyn, prach a ľad, čím vytvorí svietiacu kométu a chvost. Naopak, umelý pôvod by mohli naznačiť rádiové signály, elektrostatické výboje vyvolané slnečným žiarením alebo zmeny dráhy, ktoré by poukazovali na aktívne manévrovanie.
ESA prostredníctvom svojho Planetárneho obranného úradu už reagovala na objav. Automatizované detekčné systémy upozornili európskych astronómov, ktorí prispievajú k celosvetovému sledovaniu dráhy kométy a hľadajú jej stopy v starších údajoch, pričom ju sledujú ju teleskopmi na Havaji, v Chile a Austrálii.
Najpresvedčivejším dôkazom by bola stabilná obežná dráha okolo Zeme, keďže naša planéta je vo vesmíre mimoriadne zaujímavá vďaka vode, atmosfére, magnetickému poľu a životu. Bez jednoznačných stôp však zostane 3I/ATLAS zahalený tajomstvom.
Pravdepodobne však ide o starého ľadového a kamenného posla z iného hviezdneho systému, no jeho prítomnosť je pre vedcov jedinečnou príležitosťou zdokonaliť spôsoby, akými skúmajú a vyhodnocujú nečakaných návštevníkov z hlbokého vesmíru.
