Milióny domácností môžu platiť za energie úplne inak
Európska únia pripravuje ďalší veľký krok v oblasti energetiky, ktorý môže v nasledujúcich rokoch ovplyvniť milióny domácností vrátane tých slovenských. Ako píše Reuters, Európska komisia pracuje na návrhu zmien, podľa ktorých by mala byť elektrina daňovo zvýhodnená oproti zemnému plynu. Cieľom pripravovaných opatrení je podporiť elektrifikáciu vykurovania, dopravy aj priemyslu, znížiť závislosť Európy od fosílnych palív a zároveň spraviť elektrinu cenovo atraktívnejšou pre spotrebiteľov.
Návrh by mala Európska komisia oficiálne predstaviť 22. júla 2026. Následne ho čaká legislatívny proces na úrovni Európskej únie. Podstatou pripravovaných zmien je úprava daňového zaťaženia energií. Členské štáty by aj naďalej mali možnosť určovať vlastné daňové sadzby. Museli by však rešpektovať princíp, že elektrina sa bude zdaňovať nižšie ako zemný plyn.
Európska komisia vychádza z presvedčenia, že súčasný systém v mnohých krajinách znevýhodňuje elektrinu rôznymi daňami a poplatkami, čo následne znižuje ekonomickú atraktivitu technológií, ktoré ju využívajú. Ide najmä o tepelné čerpadlá, elektromobily či ďalšie zariadenia, ktoré majú zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Jednoducho povedané, bežný človek si elektrinu nevie dovoliť a radšej sa obráti na plyn.
Brusel zároveň argumentuje tým, že Európa je stále vo veľkej miere závislá od dovozu fosílnych palív, predovšetkým zemného plynu a ropy. Posledné roky nám všetkým ukázali, že geopolitické konflikty alebo výpadky dodávok dokážu veľmi rýchlo ovplyvniť ceny energií na európskom trhu, čo následne značne pocítime. Jedným z cieľov pripravovaných opatrení je preto posilniť energetickú bezpečnosť Únie a motivovať spotrebiteľov k väčšiemu využívaniu elektriny namiesto fosílnych palív.
Ambiciózny cieľ do roku 2030
Dôležitou súčasťou návrhu sú aj zmeny v nastavení sieťových poplatkov. Tie totiž predstavujú významnú časť konečnej ceny elektriny. Podľa údajov Európskej komisie tvoria približne 25 % priemerného účtu domácností za elektrinu v Európskej únii.
Práve preto chce Komisia podporiť efektívnejšie nastavenie poplatkov tak, aby lepšie odrážali skutočné využívanie siete. Zároveň sa snaží motivovať odberateľov, aby presunuli svoju spotrebu do období, keď je elektrina lacnejšia alebo keď je jej výroba z obnoviteľných zdrojov vyššia.
S tým úzko súvisí aj ďalší, vskutku ambiciózny cieľ Európskej únie. Komisia navrhuje, aby malo do roku 2030 inteligentný elektromer približne 50 % všetkých odberateľov elektriny. Takzvané smart metre umožňujú sledovať spotrebu energie v reálnom čase a využívať dynamické tarify, pri ktorých sa cena elektriny mení podľa situácie na trhu. Domácnosti by tak mohli napríklad nabíjať elektromobily, ohrievať vodu alebo zapínať energeticky náročnejšie spotrebiče v hodinách, keď je elektrina lacnejšia. V budúcnosti by sa tak mohli dosiahnuť úspory bez výrazného obmedzovania samotnej spotreby.
Pripravované opatrenia zároveň zapadajú do širšej klimatickej stratégie Európskej únie. Dôležitou súčasťou tejto politiky je aj systém ETS2. Ten rozšíri obchodovanie s emisnými povolenkami na palivá používané v doprave a pri vykurovaní budov. Jeho spustenie naplánovali na rok 2028.
Európska únia zároveň pripravila mechanizmy, ktoré majú obmedziť prípadné prudké cenové výkyvy emisných povoleniek. V praxi to bude fungovať tak, že ak ich cena presiahne 45 eur za tonu CO₂, na trh sa z rezervy uvoľní 40 miliónov povoleniek, čo má pomôcť zmierniť cenový tlak. Tento stabilizačný mechanizmus bude možné využiť dvakrát do roka.
Ako je na tom Slovensko?
Pre Slovensko môžu mať tieto zmeny významný dopad, keďže zemný plyn patrí medzi najrozšírenejšie zdroje vykurovania domácností. Ak by sa elektrina vďaka nižšiemu daňovému zaťaženiu a úpravám poplatkov stala relatívne lacnejšou, mohla by sa zlepšiť ekonomická návratnosť investícií do tepelných čerpadiel či ďalších elektrických technológií. To by mohlo motivovať časť domácností k postupnému prechodu na alternatívne spôsoby vykurovania.
Samotná Európska komisia však upozorňuje, že lacnejšia elektrina nebude jediným riešením. Úspešná elektrifikácia si vyžiada aj rozsiahle investície do distribučných sietí, inteligentného merania a modernizácie energetickej infraštruktúry. Len tak sa bude vedieť zvládnuť rastúci dopyt po elektrine a efektívne využívať výrobu z obnoviteľných zdrojov energie. Pre Slovensko môže byť realizácia týchto zmien náročnejšia, keďže stav energetickej a distribučnej infraštruktúry viditeľne zaostáva.
Napriek tomu, že sa o pripravovaných opatreniach intenzívne diskutuje, zatiaľ ide iba o návrh, ktorý ešte prejde určitými úpravami pred jeho oficiálnym predstavením 22. júla 2026. Následne prejde rokovacím procesom. Ak však návrh získa potrebnú podporu, možno povedať, že pôjde o jednu z najvýznamnejších zmien európskej energetickej politiky za posledné roky.
