Ochranný kryt nad reaktorom černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorý mal na celé desaťročia uzavrieť následky najväčšej jadrovej havárie v dejinách, po útoku dronom dočasne stratil časť svojich primárnych bezpečnostných funkcií. Upozorňuje na to Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA), ktorá po zásahu vykonala detailnú kontrolu miesta.
IAEA zároveň uvádza, že na streche krytu už prebehli obmedzené dočasné opravy, ktorých cieľom je zabrániť ďalšej degradácii konštrukcie do času, kým nebude možné pristúpiť ku komplexnej obnove.
Ako píše portál Politico, dron zasiahol konštrukciu ešte vo februári tohto roka. Výsledkom bol požiar vonkajšieho opláštenia masívneho oceľového krytu, známeho ako „Nový bezpečnostný kryt“. Podľa inšpektorov IAEA síce nedošlo k poškodeniu nosnej konštrukcie ani monitorovacích systémov, no zariadenie momentálne nedokáže v plnom rozsahu plniť svoju hlavnú úlohu, teda dlhodobé zabezpečenie úplnej izolácie priestoru reaktora.
Inšpekčný tím IAEA pritom výslovne potvrdil, že nejde o trvalé poškodenie nosných častí konštrukcie ani monitorovacích systémov.
Kryt mal vydržať storočie
Súčasný ochranný kryt bol dobudovaný v roku 2019 v rámci európskeho projektu za 1,5 miliardy eur. Jeho úlohou bolo nahradiť pôvodný betónový sarkofág zo sovietskej éry, ktorý mal životnosť približne 30 rokov. Nová konštrukcia mala zabezpečiť, že rádioaktívny materiál z reaktora číslo 4 zostane izolovaný minimálne ďalších 100 rokov, informuje bbc. To však neznamená, že by po incidente prestal fungovať úplne, alebo že by bezprostredne hrozil únik radiácie.
Podľa odborníkov nie je situácia dôvodom na vyvolanie okamžitej paniky. Najväčším rizikom zostáva vírenie rádioaktívneho prachu vo vnútri pôvodného sarkofágu. Ten je však stále uzavretý hrubými betónovými vrstvami, ktoré bránia jeho úniku do okolia. IAEA zároveň uvádza, že na streche Nového bezpečnostného krytu už prebehli dočasné opravy, ktorých cieľom je zabrániť ďalšej degradácii konštrukcie.
IAEA však upozorňuje, že bez ďalších zásahov môže dochádzať k postupnému zhoršovaniu stavu krytu, pričom plnohodnotná obnova jeho uzatváracej funkcie je možná až po vytvorení bezpečných podmienok na mieste. Práve preto IAEA hovorí o stratení primárnych bezpečnostných funkcií, hoci zároveň zdôrazňuje, že nehrozí bezprostredná jadrová havária.
„Včasná a dôkladná obnova je nevyhnutná na zabezpečenie dlhodobej jadrovej bezpečnosti,“ zdôraznil generálny riaditeľ IAEA Rafael Grossi.
Černobyľ v kontexte vojny
Kontrola krytu je súčasťou širších inšpekcií, ktoré IAEA vykonáva na Ukrajine od začiatku vojny. Agentúra sa nesústredí len na Černobyľ, ale aj na energetickú infraštruktúru nevyhnutnú pre chladenie jadrových reaktorov, vrátane rozvodní a elektrických uzlov.
Bez stabilných dodávok elektriny by totiž nebolo možné garantovať bezpečný chod jadrových zariadení, ani v odstavenom stave.
Černobyľ zostáva symbolom toho, čo sa stane, keď sa jadrová technológia vymkne kontrole. Aktuálny incident však nepripomína minulosť, ale upozorňuje na krehkosť súčasných bezpečnostných opatrení v čase vojenského konfliktu.
Nejde o hroziacu katastrofu, ale o jasný signál, že aj najrobustnejšie ochranné riešenia môžu byť vo vojnových podmienkach oslabené a vyžadujú vyžadujú postupnú, technicky náročnú obnovu a dlhodobú medzinárodnú podporu
A tentoraz nejde o technológiu ani o fyziku, ale o to, či dokážeme chrániť to, čo už raz zlyhalo a to aj v čase, keď okolo lietajú drony a rakety.
