Pat Gelsinger mení svet technológií
Bývalý generálny riaditeľ Intelu Pat Gelsinger po svojom odchode z čela technologického giganta zaujal verejnosť nečakaným obratom vo svojej kariére. Na jar 2025 sa pripojil k spoločnosti Gloo, kde prevzal rolu výkonného predsedu a šéfa technologického rozvoja.
Tento krok vyvolal živú debatu najmä preto, že Gelsinger ohlásil ambíciu vytvárať takzvanú kresťanskú umelú inteligenciu. Jedná sa o špecializované nástroje, ktoré by mali podľa jeho vízie podporovať duchovný rast, cirkevné komunity a napokon aj urýchliť Druhý príchod Krista, vrátane vlastného jazykového modelu s názvom Christian-Aligned Large Language Model (CALLM). Jeho vyjadrenia o prepojení technológie a proroctva pritiahli pozornosť médií po celom svete a vyvolali otázky o hraniciach technologickej inovácie.
Ako povedal Gelsinger pre The Guardian, jeho cieľom nie je vytvoriť úzko náboženský produkt, ale platformu, ktorá umožní cirkvám, kazateľom a veriacim využívať personalizované AI modely zodpovedajúce ich vieroučným tradíciám. Gloo už totiž dlhodobo poskytuje digitálne služby pre cirkevné a neziskové organizácie a spolupracuje so státisícmi lídrov rôznych komunít.
Nový projekt má podľa vedenia firmy posunúť tieto služby na vyššiu úroveň, umožniť automatizáciu prípravy kázní, podporu pastorácie, efektívnejšiu komunikáciu s veriacimi či tvorbu duchovného obsahu, ktorý bude konzistentný s konkrétnym vierovyznaním. Gelsinger prirovnal aktuálny vývoj umelej inteligencie k vynálezu kníhtlače, ktorá v minulosti zásadne prispela k šíreniu Biblie a náboženských myšlienok. Podľa neho môže AI predstavovať ďalší historický moment, ktorý otvorí dvere k masívnej digitalizácii duchovného života.
Ambiciózny plán pre budúcnosť cirkví
Súčasťou Gloo iniciatívy je aj rámec „Flourishing AI“, ktorý hodnotí existujúce modely podľa toho, ako podporujú jednotlivé aspekty ľudskej prosperity vrátane duchovného rozvoja. Podľa interných testov, ktoré spoločnosť prezentovala, dnešné všeobecné AI nástroje síce vynikajú v oblasti praktickej pomoci či ekonomických rád, no v dimenzii viery nedosahujú uspokojivé výsledky. Gelsinger to považuje za dôkaz potreby špecializovaných náboženských modelov.
Projekt však sprevádzajú pochybnosti. Kritici upozorňujú, že transformovanie duchovných a etických princípov do algoritmických štruktúr môže viesť k nebezpečným skratkám, nepresnostiam alebo manipulácii. Navyše, viera je komplexná osobná skúsenosť a nie je isté, či jej digitálna napodobenina môže plnohodnotne nahradiť ľudský kontakt.
Gelsingerova vízia tak balansuje na hranici medzi technologickou inováciou a duchovnou ambíciou. Jeho projekt môže byť vnímaný ako snaha priniesť moderným veriacim nové nástroje, ale aj ako kontroverzný experiment, ktorý môže zmeniť spôsob, akým ľudia prežívajú vieru.
