Chat Control je na dosah
Od chvíle, keď Európska komisia v máji 2022 predstavila návrh legislatívy zameranej na zastavenie zneužívania detí v online priestore, ubehli už viac než tri roky plné debát, kritiky a politických sporov. Z pôvodne vzdialeného plánu sa dnes stáva reálna hrozba aj príležitosť, ktorá však môže mať zásadný dopad na naše súkromie.
Podľa aktuálneho vývoja by mal byť takzvaný „Chat Control“ predmetom hlasovania v Rade EÚ už 14. októbra 2025. Dánska prezidentúra Rady návrh opätovne vytiahla na rokovací stôl a podarilo sa jej dosiahnuť takú mieru zhody medzi členskými štátmi, aká tu ešte nebola.
Samotná podstata návrhu je jasná. Povinné zavedenie takzvaného klientského skenovania všetkých správ, súborov a fotografií ešte predtým, než sa zašifrujú a odošlú cez komunikačné služby ako WhatsApp, Signal či Messenger. Tento princíp síce môže pôsobiť ako účinný nástroj na odhaľovanie zakázaného obsahu, no zároveň narúša samotný zmysel end-to-end šifrovania.
Znamená to, že komunikácia užívateľov by síce formálne zostala „šifrovaná“, ale ešte pred jej zašifrovaním by ju automaticky analyzovali algoritmy. Kritici preto upozorňujú, že ide o faktické prelomenie súkromia a o zavedenie masového sledovania, ktoré sa dotkne každého, nielen páchateľov.
Všetky podrobnosti o Chat Control nájdete na webovej stránke europoslanca Patricka Breyera, ktorí tému ostro sleduje.
Rozhodnutie padne už čoskoro
Aktuálny vývoj vyzerá nasledovne. Podporu návrhu už vyjadrilo devätnásť členských štátov vrátane Francúzska, Talianska, Španielska, Švédska či Slovenska. Na druhej strane stojí niekoľko krajín, ktoré majú k regulácii výhrady. Medzi tie patrí najmä Rakúsko, Holandsko a Poľsko. Nemecko sa stále nevyjadrilo jednoznačne a patrí medzi váhajúcich hráčov, ktorí môžu byť rozhodujúcimi v konečnom hlasovaní.
Aj preto mnohí predpovedajú, že záverečné rokovania prinesú mimoriadnu drámu. Nerozhodných krajín je celkovo dvanásť. Okrem Nemecka tam nájdeme aj Belgicko, Fínsko, Grécko či Česko. Veľa času na rozmýšľanie im však už neostáva. Do 12. septembra musí totiž Rada EÚ uzavrieť svoju finálnu pozíciu, aby sa mohlo v októbri pristúpiť k hlasovaniu.
Zásah do súkromia, aký tu ešte nebol
Ak by legislatíva prešla, už od polovice októbra by museli všetky komunikačné platformy začať nasadzovať mechanizmy klientského skenovania. To znamená, že žiadna správa by sa neposlala bez toho, aby ju najskôr analyzoval algoritmus. V praxi by to otvorilo dvere obrovskému množstvu falošných poplachov. Okrem toho sa v návrhu spomínajú aj ďalšie opatrenia, ako povinné overovanie veku alebo obmedzenia anonymity, čo by výrazne zmenilo doterajšiu podobu internetu.
Kritici zdôrazňujú, že návrh je v priamom rozpore s Chartou základných práv EÚ, konkrétne s právom na súkromie a ochranou osobných údajov. Európsky súd pre ľudské práva opakovane upozorňuje, že plošné sledovanie bez konkrétneho podozrenia je neprimerané. Navyše, oslabenie šifrovania môže mať negatívne dôsledky nielen pre bežných používateľov, ale aj pre firmy a štátne inštitúcie, ktoré sa spoliehajú na bezpečnú digitálnu komunikáciu.
Na druhej strane je tu silný argument zástancov. Ochrana detí pred zneužívaním online je nespochybniteľne dôležitá. Politici, ktorí návrh podporujú, tvrdia, že práve povinné skenovanie je jediný spôsob, ako účinne odhaliť a zastaviť šírenie zakázaného materiálu. Dánska prezidentúra dokonca postavila túto legislatívu na jednu z priorít svojho obdobia a tlačí na jej schválenie aj napriek rastúcemu odporu verejnosti.
Na stole teda stojí zásadná otázka, ktorá presahuje rámec samotnej ochrany detí. Obetujeme súkromie všetkých, len aby sme získali ilúziu väčšej bezpečnosti? Blížiace sa októbrové hlasovanie rozhodne, či Európska únia urobí historický krok smerom k masovému sledovaniu, alebo sa podarí nájsť rovnováhu medzi ochranou detí a zachovaním základných práv.
