Nenápadná dráma s 90 % na ČSFD dostala kritikov
V posledných rokoch vzniká množstvo filmov založených na skutočných príbehoch, no len niektoré z nich dokážu divákov zasiahnuť natoľko, že sa o nich začne hovoriť ako o výnimočných dielach svojej doby. Práve takým prípadom je britská dráma I Swear, ktorá síce nevznikla v rámci veľkého hollywoodskeho štúdia, no napriek tomu si postupne získava pozornosť kritikov aj publika.
Ide o film, ktorý stojí najmä na silnom príbehu, autentickom spracovaní a presvedčivých hereckých výkonoch. Hoci nejde o veľkolepý blockbuster, jeho reputácia rastie a mnohí diváci ho dnes považujú za jednu z najpôsobivejších snímok posledných rokov.
Dôkazom mimoriadne pozitívneho prijatia je aj hodnotenie na filmovej databáze ČSFD, kde sa film pohybuje okolo hranice 90 %. Recenzenti oceňujú predovšetkým citlivé spracovanie témy, realistickosť príbehu a schopnosť filmu vyvolať silné emócie. Snímka totiž dokáže prirodzene kombinovať dramatické momenty s humorom, ktorý vychádza priamo zo života hlavnej postavy.
Zaujímavé pritom je, že napriek výborným recenziám o filme stále nevie veľká časť publika. Dôvod je pomerne jednoduchý. Nejde totiž o masívne propagovanú hollywoodsku produkciu, ale o britský film, ktorý sa do kín dostáva postupne a bez obrovskej marketingovej kampane.
Paralela s legendárnym Forrestom Gumpom
Samotný film rozpráva skutočný príbeh škótskeho aktivistu Johna Davidsona, ktorý trpí Tourettovým syndrómom. Ide o neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje nekontrolovateľné pohyby alebo zvuky, takzvané tiky. Príbeh sleduje jeho život od detstva až po dospelosť a ukazuje, aké náročné môže byť vyrastať s diagnózou, ktorej veľká časť spoločnosti nerozumie. V období, keď bol Davidson mladý, bolo povedomie o tomto ochorení veľmi nízke. Jeho prejavy preto ľudia často vnímali ako nevychovanosť alebo provokáciu.
Film detailne zobrazuje momenty, keď sa hlavná postava stretáva s nepochopením, výsmechom či šikanou. Zároveň však ukazuje aj jeho postupnú cestu k tomu, aby dokázal o svojom ochorení otvorene hovoriť a pomáhať ľuďom, ktorí prežívajú podobné problémy.
Práve vďaka tejto autentickosti má snímka mimoriadne silnú výpovednú hodnotu. Divák má možnosť vidieť každodenné situácie, ktoré sú pre pacientov s Tourettovým syndrómom realitou. Väčšina spoločnosti však o nich nemá takmer žiadne predstavy.
Niektorí filmoví kritici dokonca prirovnávajú túto snímku k legendárnemu filmu Forrest Gump. Podobnosť spočíva najmä v tom, že aj v tomto prípade sledujeme život obyčajného človeka, ktorý musí prekonávať množstvo prekážok a predsudkov. Rovnako ako Forrest v slávnom filme postupne prechádza rôznymi životnými etapami a mení pohľad ľudí okolo seba, aj Davidsonov príbeh ukazuje, že sila charakteru a vytrvalosť dokážu prekonať aj veľmi náročné životné okolnosti.
Ako to, že snímka neašpirovala na Oscara?
Napriek silnému ohlasu medzi kritikmi však film nezískal nomináciu na Oscara, čo mnohých fanúšikov prekvapilo. Biografické drámy s výraznou spoločenskou témou pritom bývajú často medzi favoritmi. I Swear si to však plne vynahradil na európskej pôde. Na prestížnych cenách BAFTA totiž získala viacero nominácií a odniesla si aj významné ocenenie vrátane ceny za najlepšieho herca.
Slávnostný večer však sprevádzal aj moment, ktorý vyvolal veľkú diskusiu. V publiku sedel aj samotný John Davidson, ktorého život film zobrazuje. Počas ceremoniálu uňho došlo k nekontrolovanému tikaniu spôsobenému Tourettovým syndrómom. V jednej chvíli tak neúmyselne zakričal rasovú nadávku práve v okamihu, keď na pódiu stáli herci Michael B. Jordan a Delroy Lindo z filmu Hriešnici.
Vyslovenie nevhodných a urážlivých slov patrí k menej známym prejavom Tourettovho syndrómu. Samozrejme, že ľudia trpiaci touto diagnózou nevedia podobné tiky kontrolovať, čo je obzvlášť nepríjemné najmä počas takýchto situácií.
Osvety je stále nedostatok…
Incident okamžite vyvolal pozornosť médií aj verejnosti. Davidson sa neskôr verejne ospravedlnil a priznal, že ho situácia veľmi zasiahla a cítil veľkú hanbu, hoci nad takýmito prejavmi nemá kontrolu. Organizátori BAFTA zároveň zdôraznili, že tiky spôsobené Tourettovým syndrómom nie sú vedomým konaním človeka a neodrážajú jeho názory ani charakter. Herci, ktorí boli v tom čase na pódiu, reagovali pokojne a profesionálne a pokračovali bez konfliktu.
Práve tento moment opäť otvoril diskusiu o tom, ako málo sa v spoločnosti hovorí o neurologických ochoreniach. Tourettov syndróm je stále často nepochopený a ľudia s touto diagnózou sa stretávajú s predsudkami alebo nepochopením. Film tak nefunguje len ako silná dráma, ale aj ako dôležitá forma osvety, ktorá pomáha vysvetliť realitu života s týmto ochorením.
Distribúcia snímky sa zatiaľ rozširuje postupne v rôznych európskych krajinách. Slovenskí diváci si preto na jej premiéru budú musieť ešte chvíľu počkať. Film by sa však mal do našich kín dostať 4. júna. Ak sa tak stane, publikum na Slovensku dostane príležitosť vidieť jeden z najpôsobivejších filmových príbehov posledných rokov, ktorý ukazuje, že empatia a pochopenie dokážu byť silnejšie než predsudky.
