Nezávislosť Pobaltia od ruskej elektriny
Pobaltské štáty, ktoré tvoria Estónsko, Lotyšsko a Litva, sa oficiálne odpojili od ruskej elektrickej siete. Prvou krajinou z troch menovaných, ktorá sa k danému rozhodnutiu uchýlila bola Litva. K odpojeniu došlo v sobotu 8. februára 2025 presne o 7:43 miestneho času. Krátko na to sa odpojilo aj Estónsko a Lotyšsko.
Jedná sa o politicky podfarbený krok. Ním dávajú štáty najavo ich vôľu prerušiť energetické vzťahy s Moskvou, ktoré siahajú ešte do sovietskych čas. Na toto odpojenie sa pobaltské štáty chystajú už od ich vstupu do Európskej únie. Synchronizácia s európskou elektrickou sieťou trvala kvôli finančnej, logistickej a technickej obťažnosti niekoľko rokov.
K urýchleniu procesu však prispela ruská invázia na Ukrajinu 26. februára 2022. Pobaltské krajiny straší možnosť, že by mohli byť ďalším cieľom v hľadáčiku. Úrady objasnili, že odpojením by sa chceli vyhnúť prípadnému nátlaku zo strany Ruska spojenému s dodávkami elektrickej energie.
Pobaltské krajiny zostali na chvíľu v izolovanom stave
Matas Noreika, hovorca litovského štátneho prevádzkovateľa elektrickej siete Litgrid, uviedol, že po zahájení procesu odpájania budú krajiny na 24 hodín fungovať v takzvanom izolovanom režime, aby zistili stabilitu a úroveň sietí. Sledovať sa bude napríklad kolísanie frekvencie prostredníctvom zapínania a vypínania elektrární.
Tieto testy budú slúžiť na preverenie schopnosti reagovať na zmeny. Po ich absolvovaní sa pobaltské krajiny oficiálne začlenia do európskej energetickej siete cez Poľsko. V celom Pobaltí sú počas víkendu na pláne oslavy ich energetickej nezávislosti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa v nedeľu v litovskom hlavnom meste Vilnius dokonca zúčastní na ceremónii s pobaltskými lídrami.
Synchronizácia za 1,6 miliárd eur
Niet divu, že si synchronizácia vyžiadala také množstvo času. Tá totiž spočíva v presnom zladení 50 Hz frekvencie striedavého napätia vo všetkých častiach prenosovej siete naprieč celou Európou. Zadarmo to však takisto nebolo.
Na to, aby sa Estónsko, Lotyšsko a Litva mohli bez problémov napojiť na Európu, museli štáty výrazným spôsobom modernizovať svoju rozvodnú sieť. Modernizácia obsahovala výstavbu až 1 400 kilometrov úplne nového vedenia za astronomickú sumu, ktorá predstavovala 1,6 miliárd eur. 75 % nákladov si však na seba zobrala samotná EÚ.
