Nový výskum realizovaný spoločnosťou Microsoft v spolupráci s Carnegie Mellon University prináša znepokojujúce zistenia o vplyve umelej inteligencie na naše myslenie. Štúdia, ktorá skúmala 319 znalostných pracovníkov, odhalila, že čím viac sa ľudia spoliehajú na AI pri pracovných úlohách, tým menej využívajú vlastné kritické myslenie. Upozornil na to magazín Forbes.com.
„Nástroje umelej inteligencie výrazne znižujú vnímanú námahu potrebnú pri úlohách vyžadujúcich kritické myslenie, najmä u ľudí, ktorí majú vysokú dôveru v schopnosti AI,“ uvádzajú výskumníci. Paradoxne, pracovníci, ktorí veria vlastným schopnostiam, vnímajú pri riešení úloh väčšiu námahu, uvažujú pri hodnotení a aplikovaní odpovedí generovaných umelou inteligenciou.
Výskum tiež poukázal na ďalší trend, ktorý nie je veľmi potešujúci. Používatelia AI pri rovnakých úlohách produkovali menej rozmanité výsledky v porovnaní s tými, ktorí AI nevyužívali. Tento fenomén naznačuje, že nadmerné spoliehanie sa na umelú inteligenciu môže viesť k určitej forme myšlienkovej uniformity.
Ľudia sú lenivší
Kľúčovým paradoxom automatizácie je, že mechanizovaním rutinných úloh pripravujeme používateľov o príležitosti precvičovať si úsudok a posilňovať svoje kognitívne schopnosti. „Výsledkom je, že keď sa objavia výnimočné situácie vyžadujúce samostatné myslenie, používatelia nie sú na ne dostatočne pripravení,“ vysvetľujú autori.
Napriek týmto zisteniam výskumníci priznávajú, že AI prináša aj pozitíva v podobe zvýšenej efektivity práce. Problémom je však kompromis medzi efektivitou a dlhodobými následkami. Nadmerné spoliehanie sa na AI môže viesť k oslabenej schopnosti samostatného riešenia problémov.
S ohľadom na to, že ChatGPT má podľa OpenAI viac ako 300 miliónov aktívnych mesačných používateľov, môžu byť dôsledky pre ľudstvo významné. Výskumníci však zostávajú optimistickí. Veria, že ich zistenia môžu pomôcť pri navrhovaní AI nástrojov, ktoré budú zámerne podporovať kritické myslenie a predchádzať jeho atrofii.
Debata o vplyve technológií na naše kognitívne schopnosti nie je nová. Podobne ako sa diskutuje o tom, či nás automatické opravy pravopisu nerobia horšími v písaní, aj pri AI sa ukazuje, že nás robí lenivejšími v myslení. V kontexte miliardových investícií technologických gigantov do rozvoja AI je potrebné venovať zvýšenú pozornosť možným negatívnym dopadom na naše myslenie.
Výskumníci zdôrazňujú, že je kľúčové nájsť správnu rovnováhu medzi využívaním výhod AI a zachovaním našich prirodzených kognitívnych schopností. Riešením by mohlo byť vytvorenie takých AI systémov. Tie by aktívne podporovali rozvoj kritického myslenia namiesto jeho potláčania.
