Európa chce znížiť svoju závislosť od amerických platobných gigantov Visa a Mastercard. Päť významných európskych platobných systémov preto spojí sily a vytvorí spoločnú sieť, ktorá má umožniť jednoduchšie platby naprieč jednotlivými krajinami. Projekt sa spočiatku zameria na posielanie peňazí medzi ľuďmi, neskôr má pokryť aj internetové nákupy a platby v kamenných obchodoch. O téme informuje Reuters.
Nová spoločnosť s názvom European Network for Payments (ENP) bude sídliť v Madride a jej úlohou bude prepojiť existujúce národné platobné systémy prostredníctvom spoločnej technickej a prevádzkovej infraštruktúry. Zakladajúci členovia už dnes obsluhujú približne 130 miliónov používateľov v 13 európskych krajinách, pričom ich služby pokrývajú viac ako 70 percent obyvateľstva Európskej únie a Nórska.
Päť platobných systémov chce spojiť Európu
Na projekte sa dohodli spoločnosti a iniciatívy Bancomat z Talianska, španielsky Bizum, European Payments Initiative stojaca za službou Wero, SIBS-MB WAY a škandinávska skupina Vipps MobilePay. Ich cieľom nie je nahradiť všetky existujúce služby jedinou novou platformou, ale vytvoriť spoločný základ, vďaka ktorému budú môcť jednotlivé systémy spolupracovať aj za hranicami svojich domácich trhov.
Práve rozdrobenosť európskeho platobného trhu totiž dlhodobo komplikuje vznik konkurencieschopnej alternatívy k veľkým americkým spoločnostiam. Jednotlivé krajiny majú vlastné riešenia, ktoré môžu dobre fungovať na domácom trhu, no ich vzájomné prepojenie je podstatne náročnejšie. Spoločná infraštruktúra má tento problém zmierniť a umožniť používateľom využívať existujúce platobné služby aj pri cezhraničných transakciách.
Základom siete budú európske technické štandardy a okamžité platby priamo medzi bankovými účtami, pričom spustenie tohto systému bude prebiehať postupne. V prvej fáze sa projekt sústredí na cezhraničné platby medzi jednotlivcami, po ktorých majú nasledovať internetové nákupy a transakcie pri pokladniach v kamenných predajniach.
Podľa Martiny Weimert, výkonnej riaditeľky European Payments Initiative, patrí rozdrobenosť medzi najväčšie prekážky, ktoré európskym platobným systémom bránia vo väčšom prepojení. Fernando Rodriguez zo spoločnosti Bizum zároveň uviedol, že projekt už vybral nového generálneho riaditeľa a pripravuje nábor zamestnancov.
Európa chce mať platby viac pod vlastnou kontrolou
Za vznikom iniciatívy však nie je iba snaha vytvoriť pohodlnejší spôsob posielania peňazí. Európski predstavitelia čoraz viac zdôrazňujú potrebu takzvanej platobnej suverenity, teda schopnosti regiónu zabezpečiť kľúčovú finančnú infraštruktúru bez nadmernej závislosti od zahraničných poskytovateľov.
V čase rastúceho geopolitického napätia sa otázka kontroly nad platobnými systémami stáva aj strategickou témou. Visa a Mastercard pritom patria medzi dominantných poskytovateľov platobnej infraštruktúry, na ktorú sa spolieha veľká časť svetového trhu. Európska iniciatíva preto predstavuje snahu lepšie prepojiť riešenia, ktoré už na kontinente existujú, namiesto vytvárania úplne nového systému od nuly.
ENP by mohla v budúcnosti doplniť aj plány Európskej centrálnej banky na zavedenie digitálneho eura, ktorého spustenie sa predpokladá v roku 2029. Digitálne euro má fungovať ako elektronická forma peňazí garantovaná ECB, pričom jeho praktickú prevádzku by zabezpečovali súkromné spoločnosti vrátane bánk. Podľa predstaviteľov novej platobnej siete by sa oba projekty mohli v budúcnosti navzájom dopĺňať.
Nová infraštruktúra však nebude fungovať bez výrazných počiatočných nákladov. V prvých rokoch budú musieť akcionári financovať jej prevádzku a budovanie, kým sieť nedosiahne dostatočný rozsah na to, aby si dokázala vytvárať vlastné príjmy z poplatkov. Zakladatelia zároveň nevylučujú, že sa k projektu neskôr pridajú ďalšie európske platobné systémy.
Samotné prepojenie existujúcich služieb však ešte automaticky neznamená, že Európa získa skutočne nezávislú platobnú infraštruktúru. Marcel Hörauf z právnickej kancelárie Mayer Brown upozorňuje, že výsledok bude závisieť aj od budúcej podoby európskej regulácie, ochoty obchodníkov novú sieť prijímať a politickej podpory zo strany členských štátov EÚ.
Projekt tak predstavuje významný krok k väčšiemu prepojeniu európskych platobných služieb, no jeho skutočný dosah ukáže až prax. Rozhodujúce bude, či sa podarí vytvoriť dostatočne rozšírenú a prakticky použiteľnú alternatívu, ktorú budú ochotní využívať zákazníci, banky aj obchodníci. Prvé výsledky pritom prídu až postupne, keďže ENP chce svoju sieť rozširovať po jednotlivých etapách.
