Čína dosiahla medicínsky prelom, keď sa čínskym vedcom podarilo prvýkrát uskutočniť transplantáciu pľúc od geneticky upraveného prasaťa. Zákrok sa uskutočnil na 39-ročnom mužovi, vyhlásenom za mozgovomŕtveho, pričom rodina poskytla súhlas s operáciou. Operácia prebehla v máji 2024 na Pridruženej nemocnici Lekárskej univerzity v Guangzhou a výsledky boli zverejnené v prestížnom žurnále Nature Medicine, upozorňuje portál LiveScience.
Prelomový experiment a jeho priebeh
Samotná transplantácia pľúc spočívala v odstránení ľavého prasačieho pľúca a jeho vložení do hrudníka pacienta, zatiaľ čo pravé ľudské pľúca zostali zachované. Použité orgány boli upravené technológiou CRISPR, pričom tri gény boli deaktivované, aby sa zabránilo okamžitej imunitnej reakcii, a tri ľudské gény pridané, aby orgán lepšie fungoval v ľudskom tele. Biotechnologickú úpravu zabezpečila spoločnosť Clonorgan Biotechnology z Chengdu.
Pacient dostával imunosupresíva už deň pred operáciou a liečba pokračovala aj po zákroku. Telo okamžite neodmietlo orgán, takže sa neobjavila hyperakútna rejekcia. Pľúca si udržali funkčnosť a životaschopnosť deväť dní, hoci po 24 hodinách sa objavili známky imunitnej reakcie, ktoré postupne viedli k poškodeniu jemného tkaniva. Experiment bol ukončený na žiadosť rodiny.
Význam pre budúcnosť xenotransplantácií
Tento zákrok predstavuje prvú xenotransplantáciu pľúc, teda transplantáciu pľúc zo zvieraťa do človeka. Predchádzajúce pokusy sa zameriavali na obličky, srdcia či pečeň, ale pľúca sú omnoho citlivejšie, neustále vystavené vzduchu a obsahujú bielkoviny, ktoré spúšťajú rýchlu imunitnú odpoveď.
„Pre náš tím je tento úspech významným začiatkom,“ uviedol Dr. Jiang Shi z transplantačného oddelenia nemocnice v Guangzhou. Cieľom bolo sledovať reakciu ľudského imunitného systému, nie predstierať pripravenosť metódy na klinické použitie.
Americký odborník Dr. Adam Griesemer označil podobné experimenty na mozgovomŕtvych pacientoch za kľúčové, pretože zvieracie modely nedokážu presne napodobniť reakcie ľudského organizmu.
Problémy, ktoré treba riešiť
Vedci teraz skúmajú spôsoby, ako potlačiť imunitnú odpoveď a znížiť zápal, vrátane blokovania konkrétnych buniek či molekúl. Ako pripomenul Dr. Richard Pierson, zostáva otvorená otázka, či by prasačie pľúca dokázali udržať pacienta pri živote bez podpory prístrojov.
Autori štúdie zdôrazňujú, že experiment poskytol cenné poznatky o bariérach, ktoré bránia úspechu pľúcnych xenotransplantácií. Hoci sú klinické aplikácie ešte vzdialené, tento prelom otvára cestu k budúcim inováciám, ktoré môžu zachrániť životy pacientov čakajúcich na orgány.
