Obavy z environmentálneho dopadu
Americkí technologickí giganti ako Microsoft zohrali podľa investigatívy kľúčovú úlohu pri tom, že Európska únia obmedzila prístup verejnosti k detailným environmentálnym dátam o dátových centrách, upozorňuje The Guardian.
Výsledkom je legislatíva, ktorá síce zavádza povinnosť reportovania energetických a ekologických ukazovateľov, no zároveň ich vo veľkej miere uzatvára pred verejnou kontrolou. Podľa zistení investigatívnej skupiny Investigate Europe, ktorá spolupracovala aj s médiami ako už spomínaný The Guardian, sa formulácie o utajení údajov dostali do návrhu pravidiel Európskej komisie prakticky v nezmenenej podobe z pripomienok priemyslu.
Konkrétne ide o dodatok, ktorý prikazuje Komisii aj členským štátom zachovávať dôvernosť všetkých údajov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre jednotlivé dátové centrá.
Táto klauzula má zásadný dopad na transparentnosť. Namiesto detailných údajov o konkrétnych zariadeniach majú výskumníci k dispozícii len agregované národné štatistiky. To výrazne komplikuje snahy kvantifikovať reálnu environmentálnu stopu infraštruktúry, ktorá je základom dnešnej digitálnej ekonomiky a najmä rozmachu umelej inteligencie.
Prudký rast AI systémov, vrátane chatbotov, vedie k masívnej výstavbe dátových centier naplnených výkonnými zariadeniami a GPU. Spoločnosti ako Google, Amazon či Meta pritom zvyšujú kapacity v globálnom meradle. Európska únia si zároveň stanovila cieľ strojnásobiť kapacitu dátových centier v horizonte približne piatich až siedmich rokov, aby dokázala konkurovať USA a Číne v oblasti umelej inteligencie.
Technický problém je však zrejmý: moderné dátové centrá majú extrémne energetické nároky. Spotreba jedného veľkého hyperscale centra sa môže pohybovať na úrovni desiatok až stoviek megawattov, pričom časť tejto energie stále pochádza zo spaľovania fosílnych palív.
Kľúčové metriky ako PUE (Power Usage Effectiveness), spotreba vody na chladenie alebo uhlíková intenzita elektriny sú pritom zásadné pre hodnotenie efektivity. Práve tieto údaje však ostávajú v režime dôvernosti.
Americký vplyv v Európe
Z právneho hľadiska vyvoláva situácia vážne otázky. Medzinárodná Aarhuský dohovor zaväzuje členské štáty zabezpečiť verejný prístup k environmentálnym informáciám. Viacerí odborníci na environmentálne právo upozorňujú, že plošné utajenie údajov môže byť v rozpore nielen s týmto dohovorom, ale aj s pravidlami transparentnosti EÚ.
Európska komisia pritom pôvodne smerovala opačným smerom. V rámci aktualizácie smernice o energetickej efektívnosti z roku 2023 chcela zaviesť systematické zverejňovanie environmentálnych metrík dátových centier.
Po konzultáciách v januári 2024 však technologické firmy presadili, aby boli individuálne údaje klasifikované ako obchodné tajomstvo. Do procesu sa zapojili aj organizácie ako DigitalEurope či Video Games Europe.
Argumentácia priemyslu stojí na ochrane citlivých obchodných informácií. Prevádzkovatelia tvrdia, že detailné údaje o efektivite či spotrebe by mohli odhaliť technologické know-how alebo konkurenčné slabiny. Kritici však upozorňujú, že ide o typický konflikt medzi verejným záujmom a korporátnymi prioritami.
Technicky ide o širší trend. Kým ešte pred niekoľkými rokmi technologické firmy aktívne komunikovali záväzky k uhlíkovej neutralite a obnoviteľným zdrojom, dnes sa pozornosť presúva na rýchlu expanziu infraštruktúry. AI modely novej generácie totiž dramaticky zvyšujú dopyt po výpočtovom výkone, čo sa priamo premieta do rastu spotreby energie aj emisií.
Európska komisia plánuje v ďalšej fáze zaviesť systém hodnotenia udržateľnosti dátových centier, ktorý by umožnil ich porovnávanie v rámci regiónov. Paradoxom však je, že aj v tomto prípade má väčšina detailných dát zostať neveľmi dostupná verejnosti.
Interné obavy Komisie naznačujú, že úplná transparentnosť by mohla viesť k tomu, že operátori prestanú údaje reportovať. Už dnes pritom povinnosť plní len približne tretina relevantných dátových centier.
