Antarktída ukrýva zvláštny geofyzikálny jav, o ktorom vieme už dlhé roky, no nikto presne netušil, ako vznikol a prečo sa postupne zosilňoval. Vedci ho nazývajú gravitačná anomália, no bežne sa používa jednoduchší výraz „gravitačná diera“. Ide o miesto, kde je gravitačné pôsobenie Zeme citeľne slabšie než je globálny priemer. O téme informuje portál IFLScience.
Nejde o žiadnu priepasť ani nebezpečnú zónu. Človek s hmotnosťou 90 kilogramov by tu vážil len o približne 5 až 6 gramov menej. Z vedeckého pohľadu je však tento jav mimoriadne dôležitý, pretože odhaľuje, ako sa hlboko pod ľadom a horninami presúva hmota v zemskom plášti, píše Space.
Nový výskum ukazuje, že táto anomália tu nie je krátkodobo. Pretrváva najmenej 70 miliónov rokov a výrazne zosilnela v období pred 50 až 30 miliónmi rokov, čo časovo prekvapivo sedí s momentom, keď sa Antarktída začala natrvalo pokrývať ľadom.
Zem nie je dokonala guľa
Hoci sa Zem z vesmíru javí ako dokonalá guľa, v skutočnosti má od nej ďaleko. Pod jej povrchom totiž prebieha neustály pohyb obrovských más hornín. Horúci materiál stúpa nahor, zatiaľ čo chladnejšie a hustejšie vrstvy klesajú hlbšie do zemského plášťa. Tieto pomalé, ale monumentálne procesy menia rozloženie hmoty vnútri planéty, čo sa priamo odráža v nepravidelnostiach jej gravitačného poľa.
Aby vedci tento mechanizmus pochopili, využili záznamy zemetrasení z celého sveta. Analýzou seizmických vĺn vytvorili detailný 3D model hustoty zemského plášťa – proces pripomínajúci medicínske CT vyšetrenie, avšak v mierke celej planéty. Tieto dáta následne porovnali s presnými satelitnými meraniami gravitácie, ktoré v minulosti zozbierala misia NASA GRACE.
Vysoká miera zhody medzi modelmi a realitou umožnila vedcom simulovať vývoj planéty milióny rokov do minulosti. Výsledky potvrdili, že súčasné gravitačné anomálie nie sú náhodným či krátkodobým výkyvom. Naopak, sú trvácnym svedectvom o dlhodobých procesoch prebiehajúcich hlboko v útrobách Zeme, ktoré formujú tvár našej planéty už celé veky.
Zvláštna zhoda s momentom, keď Antarktída zamrzla
Najprekvapivejším zistením výskumu je časová zhoda dvoch zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Zosilnenie gravitačnej diery sa časovo prekrýva s obdobím, keď Antarktída zamrzla natrvalo, približne pred 34 miliónmi rokov. V tom čase klesala koncentrácia CO₂ v atmosfére, menili sa oceánske prúdy a kontinent sa izoloval od teplých vôd.
Vedci teraz predpokladajú, že zmeny v gravitačnom poli mohli jemne meniť „nulovú úroveň mora“ v tejto oblasti, čo mohlo ovplyvniť podmienky, v ktorých sa ľadové štíty začali formovať. Inými slovami, hlboké procesy v zemskom plášti mohli nepriamo prispieť k tomu, ako sa na povrchu vytvárali obrovské masy ľadu.
Autori výskumu zdôrazňujú, že to nesúvisí so súčasnou klimatickou zmenou spôsobenou emisiami. Ide o procesy, ktoré prebiehali milióny rokov. Pochopenie týchto javov však pomáha vedcom lepšie rozumieť dlhodobej histórii klímy planéty a tomu, ako vnútro Zeme ovplyvňuje jej povrch.
