AI, super funkcia a úplne nový pocit z auta
Vymeň dotykový displej za umelú inteligenciu a zažiješ poriadny šok. Týždeň som vo svojom aute ani raz nesiahol na obrazovku a výsledkom bola radikálne bezpečnejšia jazda a zistenie, že ťukanie do stredového panelu pri rýchlosti 90 km/h je úplne rovnaké šialenstvo ako skrolovanie správ na telefóne za volantom.
Moderné autá sú dnes preplnené displejmi, pričom automobilky v nablýskaných brožúrach neustále tvrdia, že ide o vrchol komfortu a technologického pokroku. Realita v bežnej premávke býva často opačná, pretože namiesto plynulého sledovania cesty neustále hľadáme v komplikovaných podmenu nastavenia klimatizácie, preklikávame nepodarené skladby v aplikácii Spotify alebo prácne nastavujeme novú cieľovú adresu vo Waze.
Pri predbiehaní alebo v hustej mestskej kolóne pritom stačí jediná sekunda nepozornosti a situácia pred kapotou sa môže radikálne skomplikovať.

Práve preto som sa rozhodol pre experiment a dal som si jasný záväzok, že sa na celých 7 dní zakážem čo i len dotknúť stredovej obrazovky. Všetky úkony od spustenia navigácie cez výber hudby až po zapisovanie poznámok či odosielanie správ mal za úlohu bez výhrad vybaviť generatívny AI asistent Google Gemini prepojený cez systém Android Auto.
Prečo sú dotykové displeje v autách skrytým rizikom
Mnoho vodičov si vôbec neuvedomuje, koľkokrát počas jednej krátkej jazdy odtrhne zrak od vozovky, pričom aj obyčajná zmena trasy alebo úprava playlistu vyžaduje vizuálnu kontrolu. Na rozdiel od fyzických tlačidiel, ktoré mal človek po rokoch natrénované vďaka hmatovej pamäti, totiž dotyková plocha neposkytuje žiadnu spätnú väzbu a musíte sa jednoducho pozrieť, kam triafate prstom.

Pri rýchlosti 50 km/h prejde auto za 1 sekundu takmer 14 metrov, zatiaľ čo pri 90 km/h je to už 25 metrov. Ak sa teda pozriete na displej len na nepatrné 2 alebo 3 sekundy, v podstate prejdete až 75 metrov úplne naslepo. Práve tento nebezpečný fakt bol pre mňa hlavnou motiváciou preveriť, či nás moderné hlasové AI rozhranie dokáže natrvalo zbaviť tohto zlozvyku.
Prvé kilometre a radikálna zmena zaužívaných návykov
Prvé 2 dni sa niesli predovšetkým v znamení neustáleho prekonávania dlhoročného zvyku. Ruka mi totiž automaticky vyrazila k stredovému panelu vždy, keď v rádiu začala hrať otravná skladba alebo keď som chcel rýchlo skontrolovať alternatívnu trasu, no musel som sa vedome prinútiť stiahnuť ju späť na volant, stlačiť 1 tlačidlo a vyriecť krátky príkaz.

To, že vám v aute skutočne odpovedá pokročilá generatívna AI a nie starý robotický asistent, spoznáte na prvý pohľad. Na spodnom okraji stredového displeja sa namiesto starých 4 farebných bodiek objaví fialovo-modro-biela svietiaca žiara. Akonáhle som si tento pohyb zautomatizoval, zážitok zo šoférovania nabral úplne nový rozmer.
Namiesto zdĺhavého manuálneho vyhľadávania čerpacej stanice som priamo počas jazdy zadal príkaz „Navigate to the nearest gas station“. Gemini okamžite spracoval zadanie, otvoril Google Maps a vybral ideálnu trasu bez toho, aby som musel 1-krát oprieť prst o sklo displeja. Keď som potreboval pridať zastávku na kávu alebo zistiť čas príchodu, stačilo povedať „Find a coffee shop along my route“ alebo „What is my ETA?“.
Zábava a produktivita priamo za volantom
Ďalšou veľkou skúškou bol výber hudby a práca s informáciami počas jazdy. Keď máte chuť na špecifickú náladu, klasické prechádzanie zoznamov na displeji je v premávke doslova hazardom. Cez AI asistenta mi však stačilo povedať „Play energetic music on Spotify“ a Gemini okamžite namixoval playlist bez toho, aby som musel prácne zadávať konkrétnych interpretov. Keď som chcel stávku na istotu, zafungoval aj príkaz „Play some energetic rock music on Spotify, like…“. Ak mi nejaká pesnička nesadla, jednoducho som povedal „Skip this song“.

Najväčšie prekvapenie však prišlo pri produktivite. Práve za volantom človeku napadnú veci, ktoré treba vybaviť, no ťukať ich do telefónu počas jazdy je čisté riziko. Namiesto toho som len povedal „Add an event to my calendar tomorrow at 3 PM called Discussion“ a udalosť sa okamžite zapísala presne na tretiu poobede do Google Kalendára. Rovnako plynulo fungovalo aj pridávanie úloh cez „Add buy microfibre towels to my task list“ alebo rýchle diktovanie nápadov cez „Note down: idea for a new article“.

Slovenčina v praxi! Kde AI naráža na limity
Každého šoféra v prvom rade zaujíma, či sa s autom dohovorí po slovensky. Hneď na rovinu, ak čakáte plynulú slovenčinu, príde tvrdý stret s realitou.
Keď som skúsil zadať čistú slovenčinu a povedal som „Naviguj na Triedu Andreja Hlinku v Nitre“, systém slovenské slová komicky skomolil do anglickej výslovnosti (Andrea Lincoln) a hľadal úplné nezmysly. Rovnako to dopadlo pri lokálnych podnikoch, lebo slovenské názvy reštaurácií či kaviarní skrátka nepobral. Pri hudbe to bol rovnaký problém.
Akonáhle som chcel zahrať presný názov slovenského interpreta alebo slovenskej pesničky, Gemini to skomolil tak, že namiesto domáceho hitu pustil niečo úplne iné. Prikázať po slovensky „Pošli správu, že prídem o 10 minút“ zase skončilo tak, že sa AI pokúsila slovenské slová prepísať anglickou fonetikou a vznikol z toho nečitateľný blud.

Nepomôže ani to, keď skúsite použiť anglický príkaz na slovenský názov. Ak poviete „Navigate to Trieda Andreja Hlinku Nitra“ alebo chcete pustiť slovenskú skladbu cez anglickú frázu, AI na slovenských názvoch ulíc, podnikov a pesničiek aj tak úplne pohorí.
Aby asistent fungoval stopercentne, musíte sa držať anglických názvov, medzinárodných interpretov a anglických fráz. Pri správach to znamená použiť príkaz „Send a WhatsApp message to Peter saying I am driving and will be there in 15 minutes“, kde je celý text správy v angličtine. Iba vtedy odíde správa na „prvý šup“ a asistent reaguje bez chyb.
Bezpečnejšia jazda a úplne nový pocit z cestovania
Po 7 dňoch bez jediného dotyku stredového displeja som si uvedomil jednu zásadnú vec. Displej v modernom aute by mal slúžiť primárne ako pasívny monitor na rýchlu kontrolu mapy, nie ako tablet, do ktorého vodič za jazdy neustále patlá prstami.
Ovládanie kľúčových funkcií cez AI asistenta Gemini v kombinácii s tlačidlami na volante radikálne znižuje stres v premávke a drží vaše oči presne tam, kde majú byť. Pre slovenského šoféra má však táto technológia zatiaľ svoje jasné limity. Kým nepripojí Google plnohodnotnú podporu slovenčiny, musíte počítať s anglickými príkazmi a vyhýbať sa slovenským názvom ulic či lokálnych podnikov.
Aj s týmto obmedzením ide o obrovský skok dopredu. Budúcnosť šoférovania totiž nie je o nekonečnom klikaní po lesklých plochách, ale o prirodzenom rozhovore s vlastným autom.
