Prepojenie medzi mozgom a počítačom sa posilňuje
Miliardár Elon Musk založil ešte v roku 2016 Neuralink. Jedná sa o neurotechnologickú spoločnosť, ktorá sa zaoberá najmä vývojom implantovaného rozhrania medzi mozgom a počítačom BCI (brain-computer interface). Od svojho založenia neprestáva spoločnosť posúvať hranice v danej oblasti a pýši sa viacerými úspechmi.
Inak tomu nie je ani teraz. Na sociálnej sieti X totiž vyšlo video, ktoré okamžite pritiahlo nemalú pozornosť laickej aj odbornej verejnosti. Len 30-sekundová ukážka znázorňuje robotickú ruku, ktorá na bielu tabuľu píše slovo „Convoy“. Samozrejme, že obyčajná robotická ruka nie je nič prelomové, no podľa všetkých informácii je dané robotické rameno ovládané mysľou človeka. O tejto téme informoval portál Interesting Engineering.
🧠🦾🖊️ pic.twitter.com/TapNfhllLS
— Neuralink (@neuralink) January 30, 2025
Podrobných informácií však máme naozaj málo. Spomínané video nám okrem píšucej robotickej ruky neprezrádza nič iné. Jediný popis, ktorý máme pri videu k dispozícii sú tri emotikony: mozog, robotická ruka a pero. Na základe tejto vskutku skromnej nápovedi možno dedukovať, že pacientovi Neuralinku sa úspešne podarilo použiť implantovaný čip v mozgu na ovládanie robotickej ruky.
To, že na písanie slova „Convoy“ nebol použitý žiaden joystick či iný druh ovládača, potrvdil na sociálnej sieti aj samotný Elon Musk.
Čip, ktorý otvára možnosti
Slovo „Convoy“ rozhodne nie je len tak náhodne vybrané slovo. Odkazuje totiž na štúdiu spoločnosti o mozgom riadenej asistenčnej robotike. Tú schválili ešte v novembri 2024 a zameriava sa na implantovanie a využitie čipu N1 od Neuralink. Pacienti s týmto čipom následne dokážu ovládať rôzne asistenčné robotické zariadenia bez nutnosti akéhokoľvek fyzického kontaktu, výhradne za pomoci vlastnej mysle.
Štúdia Convoy má okrem iného za cieľ aspoň čiastočne navrátiť autonómiu pre ľudí s rôznym zdravotným postihnutím, najmä pre tých trpiacich kvadruplegiou (kompletné ochrnutie všetkých štyroch končatín) či ALS (amyotrofická laterálna skleróza). Jedným z pacientov je 30-ročný Noland Arbaugh. Jemu po tom, čo v roku 2016 ochrnul od ramien nadol, implantovali v januári minulého roku úplne prvý čip. Nolandovi tento čip umožnil napríklad ovládať kurzor myši či pozastaviť prehrávanie hudby.
Odvtedy implantoval Neuralink svoj čip aj druhému pacientovi, pričom Elon Musk uvádza, že v priebehu roka plánuje čip implantovať ďalším ôsmim pacientom. Pokroky takéhoto typu a ďalšie úspešné testy sú nádejou a pozitívnym odkazom do budúcnosti. Pacientom s ťažkými ochoreniami totiž môže táto štúdia výrazným spôsobom uľahčiť a určitým spôsobom spríjemniť život.
Expanzia Neuralinku
Všetky testy a výskumy prebiehajú momentálne v USA. Neuralink však svoju štúdiu ohľadom BCI plánuje rozšíriť aj za hranice Spojených štátov. Ešte v novembri získala spoločnosť povolenie od Health Canada pre štúdiu CAN-PRIME, v rámci ktorej sa uskutoční vôbec prvé medzinárodné testovanie implantátu.
Do tejto štúdie by malo byť podľa kanadských neurochirurgov zapojených šesť dobrovoľníkov s paralýzou. Účasť je pritom otvorená aj pre iných dobrovoľníkov. Pacientom sa do motorických častí mozgu implantuje celkovo 64 elektród. Každá z nich má 16 kontaktov, ktoré majú za úlohu prenášať nervovú aktivitu, vďaka čomu budú môcť pomocou myšlienok ovládať zariadenia, ako napríklad smartfón.
