Bezvetrie vyradilo z prevádzky mnohé veterné elektrárne
Tento týždeň dal európskej energetike riadne zabrať. Do Európy totiž prišlo výraznejšie ochladenie, ktoré so sebou donieslo takmer absolútne bezvetrie. Dá sa povedať, že vietor nefúkal takmer nikde. Najviac zasiahnutou oblasťou bol najmä sever Nemecka. Slabý vietor spôsobil, že väčšina veterných elektrární boli na určitú chvíľu vyradené z prevádzky. K tomu všetkému sa ešte pridal aj skorší západ slnka, ktorý odstavil niektoré fotovoltické elektrárne, čo celkovej situácii nepomohlo.
Nemecko na vlastnej koži pocítilo vrtkavosť zelenej energetiky, kedy hodinová cena za jeden megawatt dosiahla tohtoročné maximum. V stredu 6.11.2024 okolo piatej až šiestej hodiny večer totiž stúpla cena elektriny v Nemecku na 820 eur za jednu MWh. Výkonnosť veterných elektrární na severe krajiny bola takmer na nule. Nemci majú na tento meteorologický úkaz, kedy inverzia nad severným územím znemožňuje prúdeniu vzduchu v nižších vrstvách, aj vlastný výraz „Dunkelflaute“ (temné obdobie).
Nemecko odkázané na pomoc druhých
Nemecko sa však rozhodlo, že do obehu nezavedie uhoľné či plynové elektrárne. Namiesto toho sa spoliehali na dovoz z okolitých krajín ako je napríklad Francúzsko. Podľa portálu Electricity Maps dovážalo Nemecko v stredu večer 13 tisíc megawattov energie. Situácia sa neupokojila ani vo štvrtok dopoludnia, kedy Nemci dovážali až 16 tisíc megawattov.
Tento výkyv síce netrval dlho, no vďaka väčšiemu podielu obnoviteľných zdrojov sa môže opakovať čoraz pravidelnejšie. Vzniknutá kríza mala jednoznačne negatívny dopad, keďže v Nemecku predstavuje energia z veterných turbín najväčší podiel z celkovej vyprodukovanej elektriny. Odborníci však varujú, že k podobným výkyvom môže v budúcnosti dochádzať ešte častejšie a cena na spotovom trhu v Nemecku môže počas zimných mesiacov atakovať až 1000 eur za MWh.
Táto kríza sa prejavila aj u našich českých susedov, keď sa cena v stredu večer vyšplhala k 780 € za MWh. Česko však na nepríjemnú situáciu zareagovalo zvýšením výkonu uhoľných a plynových elektrární na 75 %. V stredu večer boli Česi s 2800 MW štvrtým najväčším vývozcom energie. Tomuto rebríčku dominovalo Francúzsko, za ním bolo Švédsko, Nórsko a už spomínané Česko na štvrtej priečke.
Slabý vietor, ktorý má za následok pozastavenie funkcie veterných elektrární nie je žiadnym nezvyčajným javom. Negatívnym dôsledkom sa však dokážu vyhnúť krajiny, ktoré nie sú výrazným spôsobom odkázané na dodávku energie z Nemecka. Pre nás je dobrou správou, že sa Slovensko tento rok stalo sebestačnejším vo výrobe elektrickej energie prostredníctvom postupného spúšťania tretieho bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach.
