V roku 2013 prišiel Elon Musk s myšlienkou postaviť sieť futuristických rýchlovlakov Hyperloop. Tie mali podľa jeho slov zvládnuť viac ako 600 km cestu zo San Francisca do Los Angeles za 35 minút vďaka maximálnej rýchlosti 600 km/h. V roku 2016 mala o projekt záujem aj Slovenská republika a so spoločnosťou Space X, ktorá mala projekt vo svojej réžii, rokovali o trase Budapešť – Bratislava – Viedeň.
Hyperloop však veľmi rýchlo narazil na tvrdú technologickú a administratívnu realitu. Po Muskovi iniciatívu ešte na nejaký čas prebral miliardár Richard Branson, majiteľ spoločnosti Virgin, avšak ani jemu sa nepodarilo pretaviť víziu do reality. O takmer 10 rokov neskôr sa však ukazuje, že myšlienka Hyperloopu stále žije. Svoje centrum navyše nemá v Číne, ale v Strednej Európe.
Tisíce kilometrov tratí a maximálna rýchlosť 1 000 km/h
Britský denník The Guardian informoval o vzniku Európskeho Hyperloop Centra v Holandsku. Jeho súčasťou je 420 m testovacia trať v tvare vydličky. Aktuálne ide o najdlhšiu testovaciu trať svojho druhu v Európe, ktorá poslúži aj ako zdieľaná platforma pre spolupracujúce spoločnosti a tímy z iných krajín sveta. Na jej výrobu bolo použitých 34 oceľových valcov s priemerom 2.5 m. Prototyp vlaku, ktorý je vo vákuu testovaný, má potom 30 m a priemer 1.4 m.
Nezvyčajný tvar trate výskumníkom poskytuje priestor testovať použitie výhybky. Predsa len, finálna verzia má mať maximálnu rýchlosť na úrovni 1 000 km/h. Aktuálny prototyp však dosahuje maximálnu rýchlosť 100 km/h v priamke a 75 km/h v zákrute. Len pre predstavu, slovenské vlaky jazdia maximálnou rýchlosťou na úrovni 120 km/h v priamke.
Bude to celé nakoniec dobrý nápad?
Operátori komplexu tvrdia, že do roku 2050 by mohlo byť možné vybudovať naprieč Európou až 10 000 km tratí pre vlaky typu Hyperloop. Tieto informácie však stoja len na dohadoch, nakoľko prvé testovanie sa začne až v najbližších týždňoch. To bude mať na svedomí spoločnosť holandská spoločnosť Hardt Hyperloop, ktorá má už dnes niekoľko testovacích stredísk Holandsku. Neskôr sa k nej pridá aj Zeleros Hyperloop. Obe spoločnosti v minulosti zaznamenali úspechy v súťažiach, ktoré organizovala spoločnosť SpaceX s cieľom posunúť technológiu vpred.

Podobné prototypy rýchlovakov už niekoľko rokov testujú v Japonsku a v Číne. Na nich už síce premávajú takmer produkčné súpravy, v ktorých sa už ľudia môžu odviezť avšak len na trati s dĺžkou približne 10 km. Stále je teda ťažké povedať, ako budú ľudia reagovať na dlhšie cesty v uzavretom tuneli pod tlakom, bez možnosti pozorovať vonkajšie okolie.
Z uniknutých dokumentov tiež vieme, že výstavba 1.6 km Hyperloopu mala stáť približne 121 miliónov dolárov. V porovnaní s letovou dopravou síce ide o ekologickejšiu a rýchlejšiu alternatívu, avšak záujem o investíciu bude musieť byť naozaj silný. Budúcnosť však treba vidieť pozitívne. Aj keď si na tú trasu Budapešť – Bratislava – Viedeň budeme musieť asi ešte chvíľu počkať.