Automatické čítanie správ sa môže stať realitou
Európska únia opäť oživila kontroverzný návrh, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť spôsob, akým používame komunikačné aplikácie ako WhatsApp, Signal či Telegram. Hovoríme o takzvanom „Chat Control“. Jedná sa o legislatívny návrh, ktorý by umožnil automatické skenovanie správ, fotografií či videí ešte pred ich zašifrovaním, a to priamo na zariadení samotného používateľa. O téme informoval portál Cointelegraph.
Tento mechanizmus, známy aj ako „client-side scanning“, by fungoval tak, že správa by bola analyzovaná ešte pred tým, ako by bola odoslaná a šifrovaná. V praxi to znamená, že každá komunikácia prejde automatizovaným filtrom. Jeho úlohou bude identifikovať nelegálny obsah, najmä s cieľom boja proti zneužívaniu detí. Kritici však upozorňujú, že ide o vážne narušenie súkromia, ktoré by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens plošného sledovania.
Návrh späť na stole
Zatiaľ čo v minulosti sa tento návrh stretol s odporom viacerých členských štátov, najnovší vývoj ukazuje, že sa karta obracia. Od momentu, keď Dánsko prevzalo predsedníctvo Rady EÚ začiatkom júla, došlo k výraznému posunu v podpore návrhu. Práve Dánsko rozbehlo diskusiu nanovo a za krátky čas získalo podporu až 19 z 27 krajín.

Medzi podporovateľmi sa ocitli aj veľké štáty ako Taliansko, Španielsko, Švédsko, Maďarsko či Belgicko. Prekvapujúco sa na stranu podporovateľov len nedávno pridalo Francúzsko, ktoré doteraz bolo proti návrhu.
Naopak, Nemecko zatiaľ nepredstavilo definitívne stanovisko, no jeho postoj môže byť rozhodujúci, pretože návrh musí byť schválený kvalifikovanou väčšinou. To znamená súhlas aspoň 15 členských štátov zastupujúcich minimálne 65 % obyvateľstva únie. Súčasná situácia naznačuje, že tieto podmienky by mohli byť čoskoro splnené, a teda návrh má reálnu šancu na schválenie, pričom jeho platnosť by mohla začať už v októbri 2025.
Vaše súkromie v ohrození
Hlavným problémom, na ktorý odborníci a organizácie na ochranu občianskych práv upozorňujú, je narušenie princípu súkromnej komunikácie. Skenovanie obsahu ešte pred zašifrovaním sa považuje za technologické oslabenie takzvaného end-to-end šifrovania, ktoré je v súčasnosti základom dôvery používateľov vo väčšine komunikačných platforiem.
Tento krok by otvoril dvere k ďalším formám monitorovania a zvýšil by riziko zneužitia získaných údajov. Nejde pritom len o technickú záležitosť. Mnohí totiž vidia v návrhu aj etický problém. Automatické vyhodnocovanie obsahu, ktorý ešte nebol ani odoslaný, predstavuje podľa kritikov digitálny zásah do súkromia každého používateľa, bez ohľadu na to, či existuje podozrenie z trestnej činnosti.

Návrh tak otvára širšiu diskusiu o hraniciach medzi bezpečnosťou a súkromím. Zatiaľ čo cieľom legislatívy je ochrana detí a boj proti zneužívaniu, spôsob, akým sa to má dosiahnuť, vyvoláva vážne otázky o budúcnosti digitálnej slobody. Kritici varujú, že raz zavedený systém môže byť postupne rozšírený na ďalšie oblasti. Takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k plazivému rozširovaniu štátneho dohľadu nad digitálnym priestorom.
Kľúčovú úlohu v najbližšom období zohrá rozhodne Nemecko, ktoré zatiaľ váha so svojím rozhodnutím. Ak sa prikloní k podporovateľom, legislatívu s najväčšou pravdepodobnosťou schvália. Ak nie, môže sa celý proces opäť spomaliť alebo dokonca zastaviť.