Recenzia na film Superman
Spoločnosť DC bola dlhé roky na poli komiksových filmov veľmi neistým hráčom. Túto situáciu prišiel zmeniť James Gunn, ktorý prebral oprate a štartuje jeho novú éru. Začal to televíznym projektom, celý svet však čakal, kým sa dostaví azda najznámejší superhrdina na veľké plátna. Ako sa mu to podarilo a kde sľapol vedľa vám zodpovie táto recenzia.
Už pri oznámení nového filmového sveta z dielna tohto štúdia sa internet nevyhol predošlému porovnávaniu s obdobím, kedy nielen Supermanovi, ale celej Justice League šéfoval Zack Snyder. Ja by som sa rád tomuto porovnaniu vyhol a k téme by som pridal iba jediný komentár – som neskutočne rád, že sa do DC vrátili farby.

Ide skutočne o úplný reštart?
V prvom rade je náročné zodpovedať aj otázku, či ide úplne o pokus o reštart. Áno, je nám predstavená nová tvár hrdinu, jeho rodičov a iné okolnosti, ktoré ho privádzajú na našu planétu. Zároveň sa však režisér nepotrebuje príliš veľa pozastavovať nad pôvodom postavy a namiesto toho nás šikovným úvodom vhodí priamo do deja. A už v prvá scéna vás absolútne pohltí.
Dej filmu je pomerne priamočiary a miestami až predvídateľný. Dokonca som mal miestami dojem, že sa snažia orientovať aj na detského diváka a doslova postavy vysvetľovali, čo práve idú robiť. Ak by som sa mal sústrediť čisto na neho, až do záverečnej scény by som udelil skóre 6/10. Ak si však film pozriete celý (vrátane dvoch potitulkových scén ako príjemných bonusov), viete, že jeho sila je inde ako v rozprávaní príbehu.

Rozprávanie príbehu zaostáva, ale…
Predovšetkým vás dostane presvedčivosťou vykreslenia svojich tém. V popredí je čo vlastne znamená byť hrdinom a aké hodnoty by mal správne zastávať. Rieši sa tu aj myšlienka cudzinca na planéte Zem, ktorý jej v konečnom dôsledku môže byť bližší ako ktorýkoľvek iný obyvateľ. Ak na vás z textu pôsobia až príliš gýčovo a prvoplánovo, v tom je práve kúzlo filmu – dokážu zapôsobiť, rezonovať a chytiť za srdce.
To je predsa aj témou pôvodných komiksov, ktoré dokázali tvorcovia veľmi dobre vysthinúť a preniesť na plátno. Skutočne máte miestami pocit, akoby ste sa pozerali na stránky pôvodného Action Comics ešte z prelomu 30. a 40. rokov, ktorý sa zrazu dostal do pohybu. Malou škodou je, že fanúšikovia komiksov dostanú nemalý spoiler o jednej z postáv.

Ako komiks prenesený na plátno
Na druhej strane náramne oceňujem, ako sa dokázali udržať viaceré tajomstvá. Trailery ma na film perfektne naladili, ale pri ich spätnom sledovaní iba rešpektujúco konštatujem, že boli náramne šikovne zostrihané, aby dokázali pri kľúčových momentoch navodiť iný dojem. Divák tak zostáva iba príjemne prekvapený.
Možno nejde tak úplne o reboot, ale jednoznačne je ukázané, že toto je štart novej éry DC. Bolo predstavených viacero nových postáv, nepočítajúc iba Justice Gang, ktorí tvorili Green Lantern, Mr. Terrific a Hawkgirl. Dostali sme aj niekoľko zaujímavých zmienok a cameo rolí, ktoré vôbec nepôsobili nasilu a prirodzene plynuli medzi scénami.

Kasting, ktorý nemal jedinú chybu
Jednou z najväčších predností filmu sú však herecké výkony. David Corenswet bol ako mladý Superman plný ideálov absolútne presvedčivým a Rachel Brosnahan sa na úlohu Lois Lane ako dravej reportérky skvele hodila. Nemalá časť filmu sa venuje aj v ich vzájomnému vzťahu a nie som si istý, či sme mali niekedy lepšie obsadenú chémiu medzi týmito dvomi postavami.
A okrem toho, fakt skvelá bola aj zmena podoby medzi superhrdinským alter egom a Clarkom Kentom, mňa by dokázal oklamať aj bez hypnotických okuliarov.